“Zamysli sa, či nezoslabneme najviac práve z toho, že nám zle padnú činy a zločiny rôznych ľudí? Pre našu aroganciu, sa cítime počas väčšej časti nášho života urazený.”
“Keď človek stratí, vedomosť o vlastnej dôležitosti, tak sa stane nedotknuteľným.”
“Mi obaja sa dokážeme nepríkladne sami sebou zahltiť.”
“Neraz som ti to už vravel, odpovedal don Juan, že ten, kto chodí na chodníku znalosti, musí byť veľmi vynaliezavý a plný predstavivosti. Na chodníku znalosti, nie je nič také jasné a čisté, ako by sme to my chceli vidieť.”
…vo večnom tichu samoty stál a hĺbke svojej duše načúval. Navôkol krajina zaliata šerom a zahalená hmlou…stál tam sám a do seba sa pozeral. Videl svoj život a to, čím je a bol v jednote s okolím, keď rozprestrel svoje vnútro navôkol a preletel všetkým, čo existuje a je…celý svet pojal do seba a on sa stal svetom. Zavrel oči a rozplynul sa a bol všade a nebol nikde…pocítil to, prečo je tu a vedel kde smeruje. Nič mu nie je skryté lebo nič sa nedá utajiť…
Rada by som sa podelila s vami o pár citátov, ktoré ma zaujali v horeuvedenej knihe pred asi dvadsiatimi rokmi. Je to môj voľný preklad do slovenčiny. Sú to len vytrhnuté vety z kontextu ale možno sú na zamyslenie. 😀 Zobraziť celé »
Pozerám japonský hororový seriál s názvom Hell Girl, ktorý je známy…aspoň v japonsku 😀
Proste je tam hlavná hrdinka a to je Dievča z pekla. Žije so svojou starou mamou teda niekde v paralele, kde má svoj dom v nádhernom prostredí a je to harmonické. Zobraziť celé »
Vo veľkom lese sedela malá víla na pníčku pri pramienku a držiac si malú hlavičku plakala….slzy sa jej kotúľali po líčkach a dopadali na šatôčky z rosy utkanej. Jej zármutok spôsobil, že aj svetlo, ktoré žiarilo z jej vnútra len poblikávalo a ledva ju bolo vidieť pod lopúchom, ktorý nad ňou skláňal listy. Zobraziť celé »
Jeden deň zomrieme všetci. Toto je spoločné v nás všetkých, ako aj to, že sme sa jedného dňa narodili a prvý raz sa nadýchli. Sme si vedomý toho, že zomrieme ? Alebo žijeme bez rozmýšľania nad smrťou lebo sa jej bojíme ? Sme príliš moderný na kontakt so smrťou. Je to už pre nás niečo, čo je hrozné a neakceptovateľné v našej spoločnosti. Zobraziť celé »
Jednej jesennej noci som spala v izbe jedného veľkého domu, kde som bývala. Dom bol starý a plný spomienok. Spala som vo veľkej orechovej posteli v páperových perinách a sníval sa mi pekný sen, až kým som sa zrazu zničoho nič, prebudila, akokeby niekto zakričal na mňa a bola som úplne bdelá, ako za dňa. Zobraziť celé »
Tagy: duchovia, magické príbehy