25
Feb

…napadlo ma…

   Odoslal Artime a zaradil do Nezaradené

…vo večnom tichu samoty stál a hĺbke svojej duše načúval. Navôkol krajina zaliata šerom a zahalená hmlou…stál tam sám a do seba sa pozeral. Videl svoj život a to, čím je a bol v jednote s okolím, keď rozprestrel svoje vnútro navôkol a preletel všetkým, čo existuje a je…celý svet pojal do seba a on sa stal svetom. Zavrel oči a rozplynul sa a bol všade a nebol nikde…pocítil to, prečo je tu a vedel kde smeruje. Nič mu nie je skryté lebo nič sa nedá utajiť…

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Február 25th, 2010 o 18:45 a je zaradený pod Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Pominutelnosť bytia nás pohltí ak precitneme vidíme do hľbky svojej duše a hľadáme pokoj a harmoniu.

Február 25th, 2010 at 23:20
 2 

Videl som však bezvýchodiskovosť danej situácie a tak som sa radšej rozplynul na vzduch. Rozprestrel som sa nad obrovskú časť sveta a tým sa skončila životná púť jedného z posledných pôvodných

...ten kto bol ... a ešte zatiaľ je ...

Ale takto poňatý pohľad na život smrť je pekný.

Marec 3rd, 2010 at 10:19

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.