Zapálil som sviecu a nalial si pohár vína. Môže to znieť pateticky, ale pre túto chvíľu v ktorej práve som, sa to hodí.

Chcem Ti poďakovať za príbehy Trevora. Všetko čo pri nich cítim a prežívam vnútrom niekde v hĺbkach duše by som mohol zhrnúť aj do komentára ale takto to nebude len o nás dvoch.

Chcem taktiež poďakovať všetkým členom spoločenstva za silu a trpezlivosť, ktorá cez to všetko čím sme si s niektorými prešli aj v rôzných, nie vždy príjemných situáciach sa u mňa spätne vynára v týchto príbehoch o Trevorovi a preto som sa rozhodol, že je na čase vzdať vám svoju úctu, rešpekt a poďakovanie, vám všetkým. Verím, že príde moment, kedy si to povieme osobne ale chcem o tom napísať aj zopár viet.

Dlhé roky som prežil v rôzných zoskupeniach členov spoločenstva Selekcia. Za tie roky som veľa toho zameškal ale niečomu som sa priučil zo životných skúšok vo svete tam vonku. Padol som veľa krát ale aj vďaka vám som si uvedomil svoju bezcennosť. Potreboval som to, pretože bez všetkých tých pádov by som nedošiel k tomuto pochopeniu a uvedomeniu si skutočnosti o sebe samom. Preto opäť píšem.

Nič viac, nič menej. Ego je môj silný protivník. Mnohokrát sa schováva za dosiahnutie životných cieľov každodennosti. Na druhej strane ma to vyčerpáva a ťažké je s tým všetkým držať krok. Všetko sa zrýchľuje a okolnosti, ktoré sú práve opísané aj v príbehoch Trevora boli a sú pre mňa istou retrospektívou a zrkadlom, ktoré nie vždy poukáže na niečo s čím sa viem stotožniť. Obzvlášť ak ide o pohľad na moje vnútro cez ktoré vnímam aj bežný život okolo nás dostatočne na to, aby som si uvedomil svoju vlastnú podstatu, ktorú tak často strácam.

Verím, že sa naše cesty čoskoro stretnú a budeme môcť opäť zdieľať spoločne čaro a mágiu momentov, ktoré sú nám práve vďaka Veľkňazovi Ašaratovi umožnené a budem sa môcť od vás konečne aj niečomu priučiť.

S úctou.

Amon