17
Mar

O tom, ako sa aj majster tesár utne

   Odoslal Tara a zaradil do Mágia, Postrehy, Príbehy

Už sme si veľakrát hovorili a písali o pravidlách bezpečnosti pri práci s mágiou, ktoré sme pre krátkosť času začali volať BOZP. Vieme, že máme používať rôzne ochranné prvky, amulety a pozorovať okolie, aby sme včas zaregistrovali akékoľvek ohrozenie. A predsa to niektorí stále podceňujeme. Nedávno som si po rokoch na vlastnej koži vyskúšala, aké to je, keď sa cez vás prevalia sily rôznych jemnohmotných svetov a nemáte okolo seba nič, čo by vás chránilo.

Po dlhšom čase sa so mnou a s Ascherom vybral do terénu aj Ašarat. Potreboval na niečom popracovať priamo v kontakte s jemnohmotnými svetmi, ktoré sa tak krásne prejavujú na našom obľúbenom mieste. Keď začal pracovať, bolo doslova cítiť, ako celý priestor naňho reaguje. V tmavých oknách sa začali objavovať jemné hmlovinovité útvary, z celej budovy sa akoby vyvalila svetlosivá hmla až na vzdialenosť niekoľkých metrov. Bolo zaujímavé pozorovať zmeny, ktoré počas jeho práce v priestore nastávali. Postupne som budovu pred sebou vnímala akoby za nejakou priesvitnou blanou, alebo pod vodou. Celý priestor doslova pulzoval nabitý energiou a v okolí Ašarata bolo na niekoľko metrov jasne cítiť to, o čo sme sa na posledných cvičeniach snažili – totiž ten nešťastný ochranný kruh 😉 Nechala som energie cez seba len tak voľne prúdiť, páčila sa mi rôznorodosť vibrácií, ktoré sa v priestore objavovali. Bolo to naozaj čarovné.
Keď Ašarat ukončil svoju prácu, priestor akoby trošku vyhasol, prestal svietiť. A začala byť strašná zima. Aj predtým bolo chladno, ale teraz som mala naozaj problém rozprávať a nedrkotať zubami – a to sme tam už s Ascherom zažili horšie mínusové teploty. Toto bol ale iný druh zimy, taký čo lezie až do kostí.

Takže toľko k peknej časti večera. Pár minút sme sa ešte s kolegami rozprávali o našom vnímaní diania a pomaly sme sa pobrali smerom k autu. Ja som už v tom čase začala byť dosť nervózna, pravdu povediac som sa z neznámych príčin už nevedela dočkať, kedy odtiaľ odídeme, čo bolo pre mňa dosť neobvyklé. Aj kolegovia si všimli, že som nejaká podráždená a niečo nie je so mnou celkom ok. Postupne sa to k večeru zhoršovalo, cítila som, ako sa mi doslova chveje každý nerv v tele, emócie mi začali neodôvodnene lietať hore-dole a mala som čo robiť, aby som vedela vôbec normálne komunikovať. Bolo to ako taká postupujúca vlna, ktorej som len s námahou vedela odolávať a nebolo jednoduché udržať si nadhľad nad dianím vo svojom vnútri. Zaujímavý pocit.

Podrobnou analýzou sme s Ašaratom nakoniec prišli na to, čo sa vlastne stalo. Obvykle do priestoru vchádzam s automatickou ochranou okolo seba, v prípade potreby aj okolo kolegov na nižších stupňoch. Akonáhle však bol na dohľad Ašarat, tak sa proste moje ochranné senzory akosi vypli a moje podvedomie nevyhodnotilo danú situáciu ako niečo hodné tvorby ochranného kruhu. Ani ma nenapadlo, že by som sa mala pred pôsobením týchto síl nejako chrániť. A to bola chyba. Ašarat totiž nepovažoval za potrebné počas svojej práce chrániť ešte aj prítomných, keď sú už na stupňoch, na ktorých sú. A ja som dovolila, aby ma tie sily a energie doslova prefackali. Aj keď to nebol žiadny cielený útok, už len tie vibrácie dokážu s nervovým systémom dobre zamávať, pokiaľ má človek vyvinutý istý stupeň citlivosti a nijako sa nechráni.

A teraz si vezmite, že sa považujem za psychicky stabilného jedinca bez sklonov k extrémnym emocionálnym výkyvom, mám za sebou nejaké to zasvätenie a tiež určitú vnútornú silu. Avšak neunúvala som sa použiť ju na svoju vlastnú ochranu a výsledok bol síce možno jemnejší, ako by bol u netrénovaného jedinca, ale bol aj tak markantný. A pritom stačilo tak málo – nepodceňovať situáciu a nespoliehať sa na to, že niekto druhý to vyrieši. Ľudská psychika je krehká a preto sa musíme najprv naučiť dobre chrániť seba samých, kým začneme naozaj pracovať s mágiou. A aj keď si už myslíme, že nás nič nemôže len tak ohroziť, stále máme len obyčajnú ľudskú nervovú sústavu, ktorá na tieto podnety určitým spôsobom reaguje, či sa nám to páči, alebo nie. A pri takejto práci je vystavená vplyvom, ktoré nemá šancu bez následkov ustáť, ak budeme ochranné prvky podceňovať.

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Pondelok, Marec 17th, 2014 o 17:10 a je zaradený pod Mágia, Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

5 komentárov

 1 

Pekne napísané kolegyňa. 😉

Teraz vážnejšie - často podceňujeme sily, s ktorými máme dočinenia. Ale som rád, že sa nebojíš písať aj takéto veci, ktoré sa nám prihodia počas doby, ktorej nadávame život.

Kto neskúša nič, zomrie možno neskôr ale bez poznania. Alebo už dávno zomrel...

Marec 17th, 2014 at 19:39
 2 

Zaútočil som na bytosť, ktorá bola mnohonásobne silnejšia ako ja, reagovala tak, že vymazala moju existenciu, nemal som nič, žiadnu dušu, proste úplná prázdnota... Bola to realita alebo sen ?

Marec 17th, 2014 at 21:44
 3 

Dúfam, že len sen 🙂 inak by som musela najbližšie stretnutie odučiť sama 🙂

Marec 23rd, 2014 at 21:38
 4 

Kolega Anubis,
Musím ti pripomenúť, že podľa neexistujúcej, ale stále platnej vyhlášky o zákone ktorý tiež neexistuje, ale platí!
Si povinný takéto stavy, ako aj stav náhlej smrti nahlásiť sedem dní vopred, inak tvoja neprítomnosť na vyučovaní bude považovaná za neopodstatnenú neprítomnosť.

C. a K. Poľný Majster Luis

Marec 24th, 2014 at 09:03
 5 

Tara plne chápem o čom píšeš. BOZP často zanedbávam aj ja sám. Veľa krát sa spoľahnem na ochranu teba alebo Asarata. A veľa krát ju nemám z dôvodu toho že chcem precítiť to čo je, a tak sa radšej stratím v priestore. Som rád že si to napísala . Verím že si kolegovia vezmú ponaučenie.

Marec 24th, 2014 at 21:08

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.