Pri identifikácii vnemov, ktoré chceme skúmať, je samozrejme potrebná aj určitá mozgová aktivita a logické úvahy o prejavoch a pôsobení jednotlivých síl. Problém však nastáva v jednom bode – „myšlienkové pochody“ síl a svetov, s ktorými sa tu stretávame, často ani zďaleka nekorešpondujú s našimi úvahami a aj keď nám môže určité odôvodnenie vnímaného deja znieť dokonale logicky, často nás dodatočne skúsenejší kolega alebo učiteľ veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Prejavy síl a svetov, ktoré vnímame a snažíme sa im pripísať určité logické súvislosti a nadväznosti, môžu mať v skutočnosti príčinu niekde úplne inde a aj záver, ktorý si na základe svojej úvahy urobíme, môže byť od reality veľmi vzdialený.

Tu sú jediným riešením opäť skúsenosti, a to už buď sprostredkované niekým, kto sa v týchto témach dobre vyzná, alebo v ideálnom prípade už naše vlastné. Inak sa nám môže veľmi ľahko stať, že vo svojich úvahách dôjdeme k tomu, že všetky svety doslova padajú na kolená pred našou vnútornou silou a celé sa trasú len na to, aby nám mohli splniť všetky naše želania. Bohužiaľ, takto to funguje iba v rozprávkach a žiadna Aladinova papučka nám tu nepomôže. Vo väčšine prípadov nám tieto svety nedajú vôbec nič zadarmo, skôr naopak. Ak sa chceme ponoriť do tajov spoznávania síl očiam neviditeľných, musíme sa občas pozrieť aj za seba, či sme náhodou už neuleteli niekam mimo realitu a aj keď sú to témy dosť ťažko hmatateľné, určitá kontrola seba samého a spätná väzba od niekoho skúsenejšieho je tu veľmi dôležitá.

Logické myslenie nám môže byť nápomocné aj pri odbúraní efektu malého dieťaťa. Pri skúmaní priestoru a energií v ňom môžeme ľahko skĺznuť do eufórie a tá nás bude ťahať aj do miest, kde nám náš intuitívny strach bude mávať červenou zástavkou rovno pred očami. Ak máme svoj intuitívny strach správne vycvičený, vieme, že sa naňho môžeme plne spoľahnúť a dokážeme ho jasne oddeliť od bežného strachu z tmy, opustených priestorov atď., ktorý má do určitej miery asi každý z nás. Zároveň sa pohybujeme po priestore s už spomínanou „vysunutou hliadkou“ svojho vnútra a dokážeme teda zachytávať signály o dianí v priestore pred nami. Pokiaľ nám tieto signalizačné mechanizmy nášho vnútra začnú hlásiť nejakú nezvyčajnú aktivitu v danom priestore, efekt malého dieťaťa môže spôsobiť, že nás tento priestor bude priťahovať ako magnet. V tom momente zabudneme na všetky pravidlá BOZP aj na rady skúsených učiteľov a budeme sa nasilu hnať do miest, kde si možno domáce svety riešia svoje vlastné záležitosti a neohlásený návštevník pre ne nemusí byť práve príjemným prekvapením. Netvrdím, že po vstupe do takéhoto priestoru narušiteľ rovno padne mŕtvy na zem, ale pokiaľ sa po našom tréningovom priestore budeme pravidelne pohybovať s takouto aroganciou a budeme ignorovať akékoľvek signály miestneho osadenstva, tak sa ľahko môže stať, že sa nám tieto svety časom zatvoria a s ďalším skúmaním si budeme musieť ešte dobrú chvíľu počkať. A v krajnom prípade, pokiaľ odignorujeme aj zhmotňujúcu sa silu samotnej smrti, nemusia dôsledky ostať iba pri prerušení diplomatických stykov zo strany miestnych svetov.

Toto je obzvlášť dôležité, keď sa po priestore pohybujeme spolu s viacerými kolegami . Aj pokiaľ my sami dokážeme s určitosťou tieto sily ustáť bez ujmy na zdraví, neznamená to, že to v pohode zvládnu aj všetci zúčastnení. Tu je už ale na každom členovi výpravy, aby sám podľa svojich schopností a vnútorných pocitov zhodnotil, či do určitého priestoru chce alebo nechce vstúpiť. Ešte som nepočula učiteľa, ktorý by svojho žiaka nepochválil za to, že v správnom čase počúvol svoj vnútorný hlas a zvolil radšej opatrnosť pred hrdinstvom. Je dôležité vedieť odhadnúť svoje sily a počúvať svoj vnútorný hlas. Ak nám jednoznačne hovorí, že niekam nemáme pchať nos, netreba sa zbytočne hrať na hrdinu a niečo si pred niekým dokazovať. Tieto hry si nechajme do fyzického sveta a pri magickom výcviku sa skúsme naozaj bezo zvyšku odpútať od svojho ega.

Tagy: energie, intuícia, Mágia, magická prax, Tara, vnútorný hlas, výučba mágie