Niekedy potrebujeme, aby nám bolo nastavené zrkadlo, aby sme boli v rozhovore konfrontovaní s myšlienkami, ktoré ani sami pred sebou nechceme myslieť, nieto ešte vysloviť. V závislosti od toho, ako na tieto podnety reagujeme, vykresľuje sa nám pred očami obrázok o tom, ako skutočne veci vnímame a cítime. Môže to byť aj efektívny spôsob komunikácie s vlastným vnútorným hlasom, ak to vieme správne uchopiť.

Ak si v takomto rozhovore nestaviame bariéry medzi seba a človeka, ktorý nám toto zrkadlenie sprostredkúva, môžeme sa veľa dozvedieť sami o sebe. Treba však na ten čas zabudnúť na svoje Ja, na svoje zažité spôsoby myslenia, na vzorce, do ktorých sami seba uzatvárame. Zabudnúť na to, čo si o sebe samom myslíme, zabudnúť na to, čo si o nás pomyslí ten druhý, zabudnúť na svoj image a na spôsob, akým chceme na okolie pôsobiť. Jednoducho sa vyprázdniť, odosobniť a len pozorovať, sledovať, preciťovať svoje vlastné vnútorné pochody.

Takéto zrkadlenie nám môže poskytovať osobný učiteľ, alebo blízky priateľ, ak vie čo robí. Pointou je, aby sme sa nad vecami zamysleli aj trošku inak, než sme štandardne zvyknutí, aby sme si dovolili na chvíľu pozrieť sa na veci s nadhľadom, akoby sa nás vlastne ani netýkali. Je to osviežujúci pocit, aj keď nemusí byť vždy úplne príjemný. Pomáha nám však vymaniť sa zo vzorcov a bariér, ktoré sme si vo vlastnej mysli vystavali za účelom ochrany seba samého pred sebou samým.

A taktiež to môže byť skvelý test toho, nakoľko sme schopní nazerať na seba odosobnene a objektívne, pripustiť iný názor a keď nič iné, tak ho aspoň zvážiť predtým, než ho zmetieme zo stola – nie sa len tváriť, že akceptujeme a navonok prikyvovať. Hrať divadlo vieme všetci, ale to, čo sa deje v našom vnútri, musíme poznať minimálne tak dobre, ako svoju rolu, ktorú ukazujeme svetu.

Tagy: čierna mágia, mágia zrkadla, magická prax, škola mágie, výučba mágie