Teoretické pochopenie vedných odborov

Predtým ako sa „vrhneme“ do astrálneho cestovania vesmírom, skúsme zostať ešte chvíľu na Zemi. Nerád tu skúšam vašu trpezlivosť, veď trpezlivosť a zdravie máme len jedno tak si ich treba vážiť, ale začali sme už definovať vesmír ako taký z hľadiska priestoru, času, astronomických jednotiek, súhvezdia a galaxií. Priznám sa, že mi unikla celkom základná vec a to je oboznámiť vás so základnými pojmami ako astronómia, astrológia, astrofyzika a podobne. Skúsme si rozobrať, čo ktorá vedná disciplína znamená – pomôže nám to lepšie pochopiť ďalšie kapitoly a možno vás niektorá z týchto vied inšpiruje k ďalšiemu napredovaniu.

1.1 Astronómia

Astronómia, má etymologický základ v slovnom spojení „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: ástro – hviezda + nómos – zákon) je to teda veda o hviezdach. Neskúma však len hviezdy samotné ale aj ostatné vesmírne objekty – ako napr. planéty, súhvezdia, galaxie a pod. čiže dá sa povedať, že sa jedná o vedu o vesmíre. Zaoberá sa vznikom, vývojom a stavbou vesmírnych a planetárnych telies a sústav a takisto ich pohybom a vzájomnými interakciami. Taktiež skúma fyzikálne a chemické vlastnosti vesmírnych sústav a častí vesmíru. V neposlednom rade je tu tiež skúmanie procesov, ktoré súvisia so vznikom, existenciou a zánikom týchto sústav a objektov. Tu na Zemi sme sa naučili pochopiť zákony z oblasti ľudstva a prírody okolo nás – som osobne zvedavý, kedy sa nám podarí ich začať aj uplatňovať v prospech zachovania vlastnej existencie a nie ich zneužitia v prekonávaní sa v ľudskej hlúposti a snaženia sa ovládnutia a znásilnenia všetkého okolo nás.  Nejako sme v rámci svojej (d)evolúcie zabudli, že je potrebné najskôr ovládať samého seba až potom priestor okolo, ale čo už – ako hovoril Einstein: “Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.” Ale späť k astronómii – tá má pre nás dôležitý význam z hľadiska pohľadu ako to vyzerá vonku – „mimo nášho hniezda“ a osvojenia si dávnych vied a poznatkov práve z oblasti širšieho vnímania sveta – alebo určite ste sa už stretli s pojmom makrokozmos. Čiže odvážny krok vystúpiť mimo nášho „známeho“ teritória v rámci Zeme nám dáva možnosť spoznať aké sú zákonitosti a fungovanie univerzálnych kozmických princípov. Z histórie astronómie spomeniem mená ako Kopernik, ktorý prišiel s heliocentrickým modelom (stred slnečnej sústavy nie je Zem ale Slnko), Galileo Galilei (…a predsa sa točí!), Johannes Kepler, Newton a pod.

1.2 Astrológia

Ak môžem poradiť, tak astronómiu si v žiadnom prípade nezamieňajte s astrológiou. Astrológia sa zaoberá predpovedaním ľudského osudu vo vzťahu k zadaným pozíciám astronomických objektov na oblohe – alebo to môžeme nazvať skúmaním vzťahu medzi makrokozmom a mikrokozmom – čiže interakcia medzi „veľkým svetom“ alebo vesmírom a nami , či už na úrovni zemských zákonitostí alebo ľudských duševných a (mikro) fyzických spojitostí. S astrológiou ste sa už možno stretli pri veštení alebo odhadovaní toho, čo vás čaká a neminie pomocou astrologického horoskopu, čo je mapa postavenia planét na oblohe v presnom čase a v mieste vášho narodenia. Takisto je to veda, resp. pseudoveda (takto hanlivo označovaná spolu s mágiou, alchýmiou alebo aj napr. homeopatiou alebo parapsychológiou), ktorá popisuje a skúma vplyvy pôsobenia pohybu planét a Slnka na rôzne oblasti nášho krásneho života na Zemi. Podobne napr. fytoterapia, ktorou sa zaoberá kolega Thalassa, popisuje procesy zberu, sušenia a použitia bylín vzhľadom na postavenie planét alebo mesiaca.

Aj keď obe tieto odbory (astronómia a astrológia) majú spoločný pôvod, sú v podstate rôzne a každá z nich má iný cieľ a spôsoby práce, nehovoriac o tom, čo je uznané ako vedná disciplína a čo nie. Keďže pre naše účely spoznávania vesmíru a astrálneho cestovania budeme skôr uplatňovať poznatky astronómie, astrológiu ako takú necháme zatiaľ odpočívať v pokoji, snáď sa k jej pochopeniu a tajomstvám ešte vrátim v inom čase.

1.3 Astrofyzika a Kozmológia
Aby svet nebol taký jednoduchý, môžete sa stretnúť ešte s výrazmi astrofyzika a kozmológia. Ako prvá sa z astronómie rozvíjala astrometria, ktorá sa zaoberá meraním polôh hviezd a planét na oblohe.
Keď si zoberieme astronómiu ako vednú oblasť, rozdeľujeme ju na pozorovateľskú astronómiu a teoretickú astrofyziku.

Astrofyzika sa od astrometrii líši tým, že sa sústredí na určovanie fyzikálnych charakteristík a chemických zložení vesmírnych objektov.

Kozmológia je teda druhá časť astronómie a zaoberá sa:
• všeobecnými problémami štruktúry, vývoja a zákonitostí vesmíru ako celku
• konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času, čiže trvania kozmu

Keďže táto vedná oblasť zatiaľ nesiaha tak ďaleko aby sme na základe skúseností a overiteľných – merateľných zákonitostí vesmír poznali do hĺbky jeho duše, pozorujeme len malú nepatrnú časť, ktorú vieme zmerať v okolí Zeme a Slnečnej sústavy a na základe týchto pozorovaní vytvárať určité teoretické predpoklady. Taktiež ešte nedokážeme pozorovať a pochopiť všetky zákonitosti a vlastnosti vesmírnych objektov a to už nehovoriac o paralelných priestoroch vo vesmíre, zlomoch času a priestoru, alebo o vesmírnych entitách a bytostiach, ktoré nedokážeme prístrojmi alebo bežnými ľudskými zmyslami zachytiť. Kozmológia ako aj ostatná časť astronómie teda pracuje na princípe vytvorenia určitých predpokladov a vytvára preto len modely vesmíru (či sa rozpína alebo zmršťuje, či je konečný alebo nekonečný, pulzujúci alebo stacionárny a pod.).

1.4 Teória strún a M-teória

Teória strún je jednou zo základných teórií, ktorá spája takmer nespojiteľné – všeobecnú teóriu relativity (teória o priestore, čase a gravitácii – Einstein) a kvantovú mechaniku (zákonitosti správania sa mikročastíc, atómov, molekúl a atómovych jadier – Newton a Maxwell).
Teória strún na základe toho predpokladá, že základom hmoty nie sú bezrozmerné častice ale jednorozmerné struny. Tieto vibrujú rozličnými spôsobmi, podľa zodpovedajúcich druhov častíc.
V súčasnosti je teória strún najrozvinutejšia teória ako vysvetliť pojmy ako sú hmota, priestor a čas, kvôli tomu, že teória relativity ako aj kvantová mechanika nedokázali vysvetliť určité javy a fenomény v kozme. Pre nás je táto teória zaujímavá kvôli prepojeniu všetkého so všetkým. Resp. že každá časť vo vesmíre je vyplnená extrémne malými vibrujúcimi strunami energie a tak veda pripúšťa prepojenosť rôznych paralelných svetov ako aj možných zlomov v prietore a čase. Je to asi prvýkrát, kedy sa veda pokúša vysvetliť energetické javy v kozme na úrovni mikrosveta. Tiež pripúšťa, že tieto struny môžu mať obrovské rozmery, kedy sa hovorí už o membránach, či rovno bránach, ktoré môžu byť priamo vesmírom samotným a týmto poteším aj kolegov Taru a Aschera, keďže veda oficiálne na základe teórie strún pripúšťa aj možnosť paralelných svetov!
Aby to samozrejme tiež nebolo úplne jednoduché, v súčasnosti existuje päť rôznych teórií strún. Kvôli tomu, aby zase niečo rozdielne mohlo byť spojené v jeden celok, vznikla tak tzv. M-teória. Táto teória identifikuje 11 dimenzií – v protiklade k obyčajným trom priestorovým dimenziám (výška, šírka a dĺžka) a štvrtej dimenzii (času), ako tomu bola doteraz vedecká oblasť zvyknutá.
V podstate hmota – rôzne atómy, či presnejšie ich stavebné prvky je vlastne to, ako struny vibrujú. Teória hovorí, že struny sú tak malé, že pokiaľ by sme si predstavili atóm ako našu slnečnú sústavu, struna je veľká len asi ako strom.

1.5 Makro a mikrokozmos

Teória všetkého – vychádza z predpokladu, že vesmír je možné pochopiť na základe jednotného fyzikálneho prístupu. Ako vraví významný súčasný fyzik Stephen Hawking, ktorý na Teórii všetkého (iné pomenovanie pre teóriu strún) pracuje už desaťročia, „Teória všetkého by mala pomocou jednotných zákonov popisovať správanie subatomárnych častíc i kôp galaxií.“
Makro a mikrokozmom sa zaoberali už starovekí Gréci, ktorí si začali všímať jednotlivé prepojenia navzájom „malého“ vs. „veľkého“ sveta. Tejto téme sa venujú viaceré kozmologické ale aj filozofické disciplíny ako napr. aj taoizmus, ktorý používa rituály, kde sú umiestnené oltáry na kopírujúce štruktúru kozmu. Podľa alchýmie sa elixíry vyrábajú takisto s prihliadnutím na dané rozloženie kozmu v danom čase.

Pre nás v rámci astrálneho cestovania alebo lepšieho pochopenia kozmu má princíp makro- a mikrokozmu odlišný charakter. Na jednej strane je potrebné pochopiť fungovanie vlastného tela, v ktorom sa odráža vesmír – kde keď pôjdete ďalej v spoznávaní fungovania hmoty, priestoru na miniatúrnej časticovej, kvarkovej alebo „strunovej“ úrovni, pochopíte, že ste odrazom univerza a tým pádom dokážete byť tam, kam vám to len vaša logika dovolí. Neskôr sa budem takisto zaoberať praktickým využitím časticovej alebo kvantovej formy vnímania (mikrosvet), ktorá nám lepšie pomôže spoznať diaľky univerza (makrosvet). Takisto budem rozoberať potrebu vytvárania modelov alebo schém v miniatúrnej forme na základe lepšieho pochopenia planetárnych sústav, vesmírnych súhviezdí, jednotlivých galaxií a obrovských zoskupení galaxií.

Tagy: astrálne cestovanie, Vesmír