Inak povedané, dávajte si pozor na to čo si želáte, aby sa vám sny nesplnili. 🙂

Myšlienky a slová majú veľkú moc. Povedala by som, že slová majú ešte väčšiu moc ako myšlienky. Myšlienky sú v podstate tiché slová. Tým, že vyslovíme myšlienku nahlas, dávame jej ešte väčšiu silu. Keď som chodila po vonku v zime menej oblečená, alebo keď som trávila nejaký čas s ľuďmi, ktorí mali chrípku, ľudia mi hovorili: “Budeš chorá”. A ja som hrdo odpovedala: “Nebudem chorá, ja nebývam chorá”. Neskôr som si všimla, že vždy keď som povedala “Nebudem chorá”, tak som o pár dní na to ochorela. Moje podvedomie si to preložilo ako “Budem chorá”, jednoducho vynechalo predponu “Ne”. Podvedomie nepozná zápor. Preto by sme si mali dávať pozor aj na to, čo hovoríme. Ak mi dnes niekto povie “Budeš chorá”, keď ma vidí behať bosú v chladnom počasí, tak mu odpoviem “Prečo by som mala byť chorá?”. No a zatiaľ som neochorela.
Spomínaš egregora. Z Tvojho textu som pochopila, že egregorom nazývame energetické pole myšlienky, činnosti, názory, ideológie, je teda astrálnou reprezentáciou kolektívnej mysli. Teda niečo ako skupinový duch.
Prakticky každá spoločenská skupina má svojho egregora.
Myslím, že všetko čo nás obklopuje má teda svojho egregora. Tento môže v kolektívnom vedomí vznikať, rásť, ale aj zanikať, pokiaľ jeho energia už nie je sýtená našou energiou.
Egregor býva najsilnejší vtedy, keď sa účelovo pracuje na jeho posilnení.
Môžu to byť ušľachtilé ideály, nápady, aj zvrátené ideológie, či činnosti. V súčasnosti medzi najsilnejšie patria egregory peňazí, moci a sexu.
Čiže čím viac sa zaoberáme napr. peniazmi, či už na ne myslíme kladne, či záporne, či ich zarábame veľa, alebo málo, tým viac našej energie prúdi k egregorovi peňazí.
A čím viac energie téme peňazí venujeme, tým viac jej strácame vo svojom živote, a o to viac sme od peňazí závislí, či už ich máme prebytok, alebo nedostatok. Podobne je to s mocou, sexom, zdravím… A je paradox, že či ich máme veľa, či málo, neprinášajú nám vytúženú radosť a šťastie. Alebo len krátkodobo. Možno je to preto, že sa príliš zameriavame na úspech v práci, na dosiahnutie čo najvyššieho zisku.
Jedným z egregorov je egregor spánku, živený energiou mnohých ľudí, ktorí nevedia odpočívať, nemôžu spať a trávia noci v „spoločnosti“ obrazoviek televízorov, alebo počítačov.
Alebo egregor jedla. Koľko času mu venujeme, koľko závislostí na jedle nás ovláda, koľko frustrácií z nadmernej, alebo nízkej hmotnosti nás trápi. A pritom máme veľa informácií ako zdravo jesť, ako sa hýbať.
Pokiaľ však pristupujeme k životu s plným vedomým, môžu nám egregory pomáhať.
Egregor má veľmi rád tradície.
Je to skvelá téma, veľmi zaujímavá, som veľmi rada, že sa môžem do tejto diskusie zapojiť.
Ďakujem

Inak prečo vždy keď napíšem nejaky koment tak tu zvládne na pár dní hrobové ticho? 🙂

Už len samotná myšlienka zaoberať sa myšlienkami je vlastne z istého pohľadu zvláštnosťou. Keď si uvedomíme, že myšlienky sú skutočne merateľné, sú vlnením, ale sú produkované materiálnou mozgovou hmotou a zároveň dokážu aj samotnú hmotu ovplyvňovať.

Toto je jedna veľká téma, ktorou sa zaoberá nielen filozofia mysle, ale aj moderná veda a je to niečo, čo aj mňa do veľkej miery zaujíma. Dokonca v rámci filozofie mysle sú aj smery, ktoré skúmajú možnosť príčinného následku myšlienky. To znamená, že myslenie a myšlienky sú produktom istých operácií a istú formu myslenia by mohli mať tak isto aj stroje. A myslenie človeka sa redukuje tiež na strojové. Je operačný systém počítača a jeho chyby len náhoda, alebo prejavom istého myšlienkového procesu? Môže naprogramovaný systém spraviť chybu? Ako to, že zamrzne Windows? Navyše čo by človek urobil, keby ho počítač poprosil, aby ho nevypínal? Toto je experiment, ktorý robili s ľuďmi a dopadol veľmi zaujímavo.
Otvoriť otázku myšlienok a myslenia je tak trochu ako načrieť do Pandorinej skrinky. Ale práve tam to začína byť zaujímavé 🙂

Pre mňa je preto tiež ovládanie myšlienok uchopenie vlastného sveta a jeho stvorenia a samotné uvedomenie si myšlienky dôkazom duality človeka a tak isto značnej formy jednoty, kde nič neexistuje odtrhnuto od iného. Tu a veľmi zaujalo Maat prepojenie egregora s hmotou. Lebo ak je egregor dosť silným vlastne tak preberie kontrolu myšlienok samotného jeho tvorcu a to aj tým, že preberie moc nad samotnou hmotou. Lebo vlastne len myšlienka napríklad na drogu nestačí, je previazaná s dopamínovými receptormi a tu už začína dosť zaujímavá mágia 🙂

Je veľmi zaujímavé sledovať ovládanie telesných funkcií mysľou, čo ma vždy privádza k otázke: Kým, vlastne sme? Ak by sme si totiž všetko rozmenili na drobné, celá hmota je len zoskupenie atómov a čo je vlastne atóm, elektrón, protón a väzby medzi nimi, ktoré utvárajú svet? Už aj kvantova fyzika potvrdzuje, že realita sa mení jej vnímaním. Takže vlastne subjekt určuje objekt, ale aj objekt je z iného pohľadu subjektom a toto je celkom dosť dobrý labyrint myšlienok. 🙂

Inak k tejto téme je zaujímavý dokument „Cesta do hlubin mozku“, je to viac častí, ale sú na youtube, pre mňa to boli zaujímavé poznatky a nové podnety na myšlienky 🙂

Veľmi by ma tiež kolegovia zaujímalo, akú máte skúsenosť práve s prácou s myšlienkovými útvarmi a egregormi.

No, tak to sa na tento víkend teším, bude zjavne nabitý:) Inak práve som tiež pár dní dozadu čítal niečo o egregoroch a larvách...:) Maat máš úplnú pravdu. Aj kvantová fyzika vlastne do istej miery hovorí len trochu sofistikovanejšie, čo už dávno Berkeley so subjektívnym idealizmom načrtol. Ono niekedy akoby sme nachádzali veci, ktoré už kedysi boli vynájdené. Respektíve neobjavovali, len popisovali svet rôznymi názvami.

Som rád, že si tak rýchlo vyriešila spor so svojim počítačom. :)) Ja zaň často sadám s očakávaním, čo mi zas vyvedie 🙂 Až mám niekedy pocit, že on je v našom vzťahu ten silnejší :))))