Koncentrácia, sústredenie sa, upriamenie pozornosti… Účelom tohto cvičenia je primäť mozog, aby vedome spolupracoval na našom zámere, ktorým bude zameranie pozornosti na bod, prípadne predmet, ktorý si určíme. Spočiatku veľmi jednoducho znejúca úloha a niečo v našom vnútri nás možno bude okamžite po prečítaní úvodných riadkov nabádať k jej zavrhnutiu. Nedajme sa však znechutiť a najmä oklamať jednoduchosťou cvičenia… V ďalšej fáze totiž bude nasledovať určitá nadstavba.

V prvom rade by som rada hneď v úvode podotkla, že cvičenie má v základe dve fázy – statickú a dynamickú (dejovú). V prvej fáze bude našou úlohou námatkovo si zvoliť bod, alebo predmet, ktorý v momente cvičenia zbadáme fyzickým zrakom. Nemusíme si vyberať nič špeciálne, nič k čomu by sme mali nejakú väzbu a podobne. Jednoducho tam kde sme, sa porozhliadneme vôkol seba a zbadáme napr. klávesnicu, alebo hrnček na čaj. Povedzme, že sme si zvolili hrnček. Upriamime naň svoju pozornosť (fyzickým zrakom) a v mysli si zachováme jeho primárne atribúty. To znamená, že nevenujeme sa skúmaniu úplne presných aj tých najmenších detailov, ale vezmeme si hrnček „do vedomia“ ako smerodajný predmet – bod. Má takú a takú veľkosť približne, má uško za ktoré sa dá chytiť, je celý biely, valcového tvaru, bez vzorov. To je všetko čo o ňom potrebujeme v túto chvíľu vedieť. Zadívame sa poriadne na tento predmet a keď cítime, že ho máme uložený vo vedomí, tak sa pozrieme úplne inam. S otvorenými očami, odvrátime zrak z nášho predmetu a budeme hľadieť napríklad na skriňu, alebo stenu. Hoci sa fyzickým zrakom dívame na zas ďalší predmet (skriňa, stena), ktorý by mohol upútať našu pozornosť vo vedomí, nebude nás to vôbec rušiť, pretože my máme „pred sebou“ v plnej koncentrácii premietnutý obraz nášho hrnčeka. Tak teda – s otvorenými očami sa dívame niekam mimo zvolený predmet, avšak vnútorným zrakom pred sebou plne vnímame hrnček, sústredíme sa naňho. Tak  ako sme si ho premietli do vedomia keď sme sa naň pred chvíľou dívali. Plne sa naňho koncentrujeme, nie je prípustné žiadne, ani to najmenšie „neškodné“ odvrátenie pozornosti. Keď sa nám stane, že sa „k nám priblížia“ myšlienky (ktoré by nás vyhadzovali z konceptu), cvičenie ukončíme a zopakujeme si ho od znova neskôr (a popremýšľame ako sme na tom s kontrolou myšlienok ).

Ak nám tento obraz vydrží spočiatku hoci len pár sekúnd, sme na dobrej ceste. Čas sa bude pri poctivých tréningoch predlžovať. Je veľmi dôležité toto cvičenie neodflákať, neprebehnúť ním len ako niečím čo považujeme za kratochvíľu, alebo spestrenie. Ak sa človek zaoberajúci sa mágiou nevie koncentrovať podľa svojej vôle a vtedy kedy si určí on (nielen keď má náladu, čas a vhodné vnútorné rozpoloženie…), tak nie že skončil – ale nikdy ani nezačal.

V tejto fáze sa nám môže stať, že narazíme na určité prekážky pri tréningu. Napríklad sa stane, že síce si vieme zvolený predmet „obzrieť“ poriadne, ale pri pohľade inam, sa nám začne v priestore točiť, bude rotovať. Môže pre tento moment pomôcť nasledovné – ak máme problém s rotáciou, tak si na prvé cvičenia nezvolíme predmet (3D), ale bod (de facto 2D). Jednoduchý bod na stene (napr. malý fliačik alebo priehlbinku v omietke, čokoľvek podobné, neobmedzujme sa, vo výbere môžeme byť kreatívni). V prípade že sa opakuje rotácia aj teraz, skúsime si zvolený predmet  „odfotiť“ do vedomia (vyslovene ako foto výrez obrazu) – toto vie dobre  poslúžiť na oklamanie mozgu. No nezostávame pri tomto „fotení“ naveky… Paralelne s touto „foto technikou“, ktorú sme použili na zjednodušenie a oklamanie mozgu, budeme pracovať na tom, aby sme svoju myseľ vycvičili do želanej formy. To znamená, že po čase daná rotácia predmetu prestane, nebude sa diať, aj napriek tomu, že už nepoužijeme žiadne „zlepšováky“ a skratky. Pri týchto cvičeniach je dobré si pripomenúť, resp. plne uvedomiť o čom je sila nášho rozhodnutia. Ak sa nám nedarí zastaviť obraz, prípadne nastanú iné komplikácie, ktoré nám dočasne zahatajú cestu v tomto cvičení, uvedomme si, že to všetko je len na našom rozhodnutí a sile našej vôle.

S vyššie opísaným cvičením je vhodné začať niekde v kľude a pohodlí. Vyskúšať si prejsť daným cvičením, zistiť ako na tom sme a až následne si skúšať rôzne nadstavby. Jednou z nich je to, že budeme tento postup cvičiť takpovediac „za denného pochodu“. Počas cesty autobusom, v priebehu čakania v rade pri pokladni – proste  kde si dokážeme vziať chvíľku času, pokiaľ sú naše časové možnosti beznádejne vyčerpané počas bežného dňa… Príklady ktoré som uviedla ako možnosti, kedy sa môžeme tomuto cvičeniu venovať, majú však spoločný menovateľ – tým je čakanie. To znamená, že sú to časy, v ktorých my nič nerobíme, iba čakáme (cesta autobusom, dlhý rad v pokladni, atď.). Následne si však skúsime toto cvičenie previesť v dobe, kedy vykonávame nejakú činnosť. Pokiaľ možno, zvoľme si aspoň spočiatku aktivity, pri ktorých nemôžeme nikoho vrátane seba ohroziť… Ak nie ste zdatný, sebaistý šofér, určite to neskúšajte hneď počas šoférovania… Dajme tomu, že sa práve nachádzame v domácnosti a vykonávame nejakú úplne bežnú činnosť. Napríklad vešiame bielizeň, vysávame, alebo sa zaoberáme čímkoľvek iným. Ak si skúsime urobiť toto statické cvičenie pri niektorej z bežných činností a udržíme pri tom plnú koncentráciu na zvolený predmet, budeme môcť zhodnotiť, že napredujeme. Tu by som ale rada upozornila na jeden veľmi dôležitý fakt – nemýľme si bežné životné vnútorné predstavy a vnútorné filozofovanie a rozjímanie s tým, čo robíme či máme robiť a dosiahnuť v tomto cvičení. Pretože každý z nás má svoje myšlienky a vizuálne predstavy aj pri vešaní bielizne, ktoré s tým úkonom priamo nesúvisia. Nám ide o to, že upriamime pozornosť na presne zvolený predmet a ten si následne držíme vo vedomí – je v tom sila nášho rozhodnutia a naša vôľa – byť koncentrovaní na daný predmet, nech už popri tom fyzicky vykonávame skutočne čokoľvek.

Na tomto mieste ešte upozorním na jednu dôležitú vec – tým, že si v určitých životných fázach nedokážeme nájsť súvislejší, plnší čas na tréning a volíme vyššie opísanú variantu (trénovať počas napr. čakania bežne cez deň), sa vystavujeme možnosti „zblbnúť“ celý svoj vnútorný harmonogram… Preto je veľmi dôležité mať sebadisciplínu a byť si jasne vedomý toho čo sa chystám (hoci len pár sekúnd) robiť a prečo to robím. Nevniesť to nechtiac do svojho bežného fyzického denného fungovania. Nedopustiť nevedomé prelínanie fyzického života s magickým tréningom…

Tagy: čierna mágia, Mágia