Predvčerom som znova zašiel na cintorín, tentoraz som si ale stanovil iné ciele, sledovať svoje pocity pri požiadaní priestoru o povolenie vstúpiť a pokúsiť sa precítiť pokiaľ siaha energetika cintorína.

Počas cesty som sa sústreďoval na tieto ciele, zaparkoval som ďalej od fyzickej hranice cintorína a snažil sa prepnúť. Pomaličky som kráčal k bráne a v istej vzdialenosti prišiel akýsi zvláštny, nový pocit.

Neviem, či to bolo vycítenie hranice priestoru, myslím, že tá energetika stúpa postupne, že nie je jasná hranica, toto by som rád prebral na výuke. Pri odchode som pocítil niečo podobné, ale v menšej vzdialenosti od brány cintorína. Pred bránou som sa snažil vnímať ako priestor zareaguje na moju žiadosť o vstup, ale nič, vôbec nič som necítil, akoby ma priestor ignoroval.

Cintorín je v meste, pozdĺž frekventovanej cesty, teda bežný denný mestský ruch, hluk, napriek tomu tam vládne zvláštny pokoj, a v ten deň sa stalo niečo zvláštne, po nejakom čase som si uvedomil že počujem svoje kroky, bežne v mestskom ruchu kroky nepočujem, nevnímam, ale tu na mňa pôsobili moje vlastné kroky až rušivo. Nechápem prečo, nič iné mi nevadilo.