Každú noc striedal deň a tak i v tento deň sa zobudil a prebral neznámi muž zo sna, ktorý sa mu sníval. Všetko v ňom bolo naopak. On sám mal problém rozumieť snu, ktorý prežil.
V malebnom tichu izbice si kreslím obrázok. Začínam hlavou a postupne prechádzam do ďalších kontúr postavy. Premýšľam nad mužom a ženou. No napokon nepokračujem v kreslení siluety podľa výberu pohlavia. Dokreslil som ceruzou postavu a odmlčal som sa v myšlienkach.
Paradox je výrok, ktorý znie rozporuplne, keď sa nad ním človek logický zamyslí.
Prichádza domov z práce a odomyká dvere svojho bytu. Vchádza dnu, je frustrovaná, unavená a vystresovaná z celého dňa. Má plné zuby kolegýň a kolegov z práce, ktorí sa jej každodenne pokúšajú vysvetliť aký sú múdri a aké úžasné názory a postrehy majú na život okolo nej a aj na ten jej vlastný.
Jeden letný podvečer sme sedeli so starým cigánom na priedomí, popíjali silnú kávu a debatovali o živote.
Tam niekde medzi kopcami, za ktorými zapadali posledné slnečné lúče, ktoré sa odrážali na hladinách morí, ktoré obmývali zem na ktorej sa rozplývali doliny a vrcholky na ktorých žilo z generácie na generáciu ľudstvo sa odohral nasledujúci príbeh.
Radujme sa teda
pokiaľ sme mladí:
po príjemnej mladosti,
po obťažnej starobe
staneme sa súčasťou zeme.