Kde bolo, tam bolo, žil Anton Gorodeckoj,
zdrhla mu žena, s druhým čaká decko.
Tak zamieril rovno k tej temnej vedme.
Nech ženu mu vráti a dieťa jej vezme.
Zobraziť celé »
Čas! Koľko sme o ňom polemizovali? Koľko sme o týchto témach debatovali?
Avšak ten čas uplynul a je tu tvoj čas v čase a priestore času. Ja viem o čo ti ide, Ty vieš o čo ide a iný to ani len netuší avšak názor si určite urobí. Zobraziť celé »
Slová boli kedysi i mnou povedané, slovo bolo i mnou napísané a bolo i dané do sily.
I keď chceš pozri si „Len tak“ z 15. Júla. 2009 – i nájdeš pôvodný text.
I toľko dosť odkazu týmto štýlom. Zobraziť celé »
V korunách brezy, kde šumí vánok,
duša tíši bôľ a žiaľ,
vánok bôľ z duše tam sňal Zobraziť celé »
Napísať akýkoľvek blog si vyžaduje podľa všetkého dávku odvahy a sebaistoty. Prečo to teraz tak píšem? Keď si spätne pozriem jednotlivé reakcie na rôzne články, pripadne rozvírenie diskusie v častí fóra utvrdzuje ma to v mojej domnienke. Zobraziť celé »
Niektoré vety sa nedajú vysloviť a aj tak majú pre nás hlboký význam … .
Môj život je s mnohými mnohými vekmi prepojený neviditeľnými putami.
A v tomto živote ich s mnohými opäť spájajú tie zvláštne putá, putá, ktoré sa nedajú opísať.
Ja to viem i iní to vedia no i tak pre niekoho po čase ich zmysel zanikne.
Zanikne pre okamih krátkych rokov a po čase to opäť vyklíči ako ružový púčik.
To, čo však pre nás nikdy nezaniká, je čas daný nám, pre nás a naše putá v nadčasovosti životov.
… a niektoré vety majú ostať nevypovedané a aj tak majú zmysel.
Ašarat
Vtedy, keď slza zaleskne sa na havraňom krídle,
vtedy, keď vietor rozfúka mraky. Zobraziť celé »