Jeden prijemný večer sedíme vonka / Buro, Ascher, Shaza /. Ako tak vedieme diskusiu o ukončujúcom sa dni Ascher navrhuje prechádzku do prírody po namáhavom dni. Všetci súhlasime, ved večerná prechádzka v prírode je veľmi prijemná. Ascher však navrhol nech zavoláme so sebou Ašarata.

Tak sme sa dohodli že onedlho sa stretneme a niekam pôjdeme. Po pár minutach prichadza auto s Ašaratom. Shaza sa rozhodla že sa k nám nakoniec nepridá takže sme vyrazili len traja. Kedže akurát začinalo poprchát rozhodlo sa, že sa nepôjde na prechádzku ale pôjdeme sa povozit a cestou sa porozprávame aspoň. Cesta prebiehala rýchlo, rozprávali sme sa o rôznych oblastiach života ako aj nad rysujúcimi možnostami. Kilometre ubiehali a my sme sa bližili na miesto kde sme zažili veľa zaujimavého o čo sa chceme s vami podelit ale postupne. K miestu kde sme odstavili auto viedla strmá, stará, rozbitá cesta ktorú lemovali stromy. Keď sme vystúpili z auta naskytol sa nám veľmi prijemný pohľad. Mesiac prekukoval poza oblaky, jemne osvetloval nočnu krajinu. Okolo nás sa nachádzali takmer vylučne brezy poza ktoré sa rysovala celá dolina. Vietor sa jemne hral s listami stromov, keď zafúkol silnejšie bolo počut ako „prší“ breza. Ako sme sa tak započúvali počuli sme ako vietor prechádza jednotlivymi stromami a ako sa rozoznievaju listy brezy za nami, vedľa nás a pred nami. Nakoľko vietor kúsok utichol Ašarat sa nám rozhodol predviesť časť jeho moci a sily. Začal komunikovať s vetrom a stromami, ktore sa na jeho povel kývali raz silnejšie, raz slabšie. Vietor prichádzal na jeho žiadost a na miesta kde chcel on a v sile v akej chcel on. Raz sa ohýbali len tri stromy, na zvyšku sa ani listok nepohol, raz sa kýval len vrchol stromu, a miestami sa to len tak kyvalo akoby bol víchor. Najskôr prisiel jemny vánok, neskôr silnel a bolo počuť ako sa listy na vŕbach šuštia pod vplyvom vetra. Bolo veľmi zaujimavé sledovať prácu Ašarata, navonok bol pokojný, poprosil a poďakoval vetru ktorý prisiel na jeho povel. Po hodnej chvili takéhoto „divadla“ pri ktorom som nemým úžasom sledoval túto prácu Ašarat skonštatoval ze už je unavený. Spýtal sa nás či nás to zaujalo, samozrejme sme prikývli. Ašaratovi to asi nedalo a tak znovu začal kontrolovat vietor a hrať sa s nim. Po chvili odišiel a zrazu všetko ostalo nepohnuté, tiché, mŕtve. Sila aká sa privalila bola ohromujúca a obkolesovala celé okolie v ktorom sme sa nachadzali. V tomto kruhu, pásme, okoli nazvime to ako chceme sa nepohol ani listok. Takéto mĺkvo tu trvalo hodnú chvíľu. Následne Ašarat znovu odišiel a začal postupne rozpustať túto zonu. Postupne sa na tieto miesta vracal vietor, najprv na vrch stromov, potom stred stromov atd. Na oblohe bolo vidno nádherne divadlo v podobe zhusťovania mrakov. V miestach kde bola predtým nejaká diera v mrakoch sa mraky pri praci Ašarata zacelili, zhustli a ako sa uvoľňovala vyššie popísaná zóna tak začal pomaličky padat dážd. Keď sme sa pýtali Ašarata ako to robi povedal, že je to jednoduché, že treba poprosit vietor aj stromy nech sa začnú kývať. Netreba zabudnut aj podakovat týmto silám a tým im vzdať uctu. Ako sa tak pomaličky rozpršalo sadli sme do auta a pohli sme sa preč. Cestou sme zastali ešte pri mnohých stromoch na ktorých nám Ašarat predviedol ako utíšit stromy, ich listy. Stromy ktore sme míňali sa pri našom zastavení prestali kývat a ked sme prešli okolo nich tak sa znovu rozhýbali. Je úžasné ako Ašarat dokáže citiť prírodu a ako jednotlive živly aj stromy dokáže ovládať a s presnostou akou to dokáže. Predstavte si situaciu ze fuka silny vietor, tri stromy sa prehynaju a vedla nich stojaci strom trošku opodiaľ sa ani nepohne. Následne ho Ašarat poprosil nech sa rozhýbe aj on a o sa zrazu začal knisat z jednej strany do druhej.
Cestou v aute sme sa ešte k tomuto vratili, bavili sme sa o rôznych energiách ktoré tam boli, o vyššie spomínanej mŕtvej zóne. Tento večer mi priniesol mnoho nových poznatkov, mnohé mi dal. Pre mna veľmi poučný večer.

Buro

Skúsim naviazať na to čo si napísal kolega Buro. Ako to už u Ašarata býva vždy urobí niečo s čim nerátate. V ten večer to mala byt prechádzka v prírode , bez mágie, prace, proste len resetovať mozog. Nakoľko čas bol pokročili a počasie nebolo vhodné na prechádzku dohodli sme sa na tom že sa pôjdeme previesť autom. Dostali sme na vyber kam chceme isť. Rozhodli sme sa , a tak sme išli. Keď sme prišli na miesto Ašarat nám navrhol či mame záujem isť na jedno miest. Vedel som o aké miesto ide a myslím že ten kto toto miesto pozná nikdy nepovie na takéto pozvanie nie. Vždy keď som na dané miesto prišiel buď s Ašaratom alebo iným kolegom zažíval som tam mnohé zaujímavé chvíle. Keď sme na dané miesto nakoniec dorazili Ašarat spomenul že rád chodieva na dané miesto počúvať ako prší breza. Ako si napísal od slov sa prešlo k ukážke. Bolo úžasné sledovať ako Ašarat pracuje. S ľahkosťou, istotou. Vietor ho počúval listy na stromoch začali nádherne šumieť. Bola to krásna ukážka práce s vetrom. To ale bol iba začiatok. Postupne začal Ašarat pracovať ako s vetrom tak aj s okolitou prírodou. Sledoval som ako vietor fúkal , stromy na okolo sa pohybovali podľa sily vetra, lístie šumelo vtom Ašarat ukázal na jeden strom ten sa prestal pohybovať , jeho lístie sa upokojilo. To už som nechápal čo urobil a ako. Takto to pokračovalo ďalej. Keď už som mal pocit že to to je vrchol večera sa Ašarat vzdialil. Bola to chvíľa zrazu sa okolie zmenilo naplnilo sa energiou / mŕtvou / Intenzita a sila tej energie v tak krátkom čase a v tak veľkom priestore bola nepredstaviteľná. Jasne ohraničovala celé okolie. Ako keby sa všetko zastavilo. Ak som mal do tejto chvíle pocit ničotnosti , tak po tom tom som mal iba dva pocity. Pocit absolútneho úžasu a pocit maximálnej slabosti . Úžasu s tej sily , ktorá bola v priestore v tak krátkom čase v tak hustej forme. A maximálna slabosť – viem koľko času a koľko sily ma stojí naplniť moju izbu energiou . A to moja izba by sa do daného priestoru zmestila 20 krát. A Ašarat to spravil v pár sekundách. Samozrejme ma popri tom hneď napadalo čo všetko by som mohol robiť keby som dokázal pracovať s takým množstvom energie. Programovať rôzne situácie a podobne. No na druhej strane to bola inšpirácia na ceste. Možnosť vidieť a precítiť to čo možno raz budeme robiť aj mi, pokiaľ budeme na sebe pracovať.

Ascher

Tagy: magická prax, skúsenosti s mágiou, tréning mágie, výučba mágie