Kdesi ďaleko kedysi dávno žili dve čarodejnice – také ako z veľkej knihy. Staručké, múdre, oblečené v čiernom a so špicatými klobúkmi na hlavách. A žila tu aj skupinka mladých dievčat, ktoré veľmi chceli byť “modernými čarodejnicami”. Pod pojmom mágia si predstavovali čierne krajky, sviečky, pentagramy, čierne vlasy a čierne nechty a ani nie tak vedomosti, ako skôr strašidelnú povesť.
Tagy: magické príbehy
Dnes som mala tú česť diskutovať s Ašaratom na rôzne témy. Čím ďalej tým viac ma fascinuje, že každý rozhovor s ním podnieti stále nové a nové myšlienky, nápady a otázky. Teda, ak sa viete správne pýtať…
Čo vás napadne pri tibetskom prísloví: “Koľko mníchov, toľko náboženstiev”? Trošku som si dovolila túto myšlienku rozviesť. Zobraziť celé »
Tagy: viera
Aké to je, keď nedokážete ovládať svoje vnútro? Pre niekoho bežná realita, s ktorou sa proste zmieri a povie si, že sa nechce a nemieni ovládať. Pre niekoho dlhý boj so sebou samým. A možno občas kombinácia oboch situácii.
Zobraziť celé »
Neviem slepo prijať pravdu iných len preto, že oni to tak tvrdia. “Aj keby to bola stokrát pravda, nebude to moja pravda”, ako písala Elizabeth Heich. Nuž, znie to veľmi pekne, ako z pohľadnice alebo pamätníka.
Opäť si dovolím obťažovať Vás niekoľkými svojimi myšlienkami. Posunulo ma k nim čítanie knihy, ktorú som nedávno dostala od jedného nemenovaného pána.
Ľudí odjakživa priťahovali zvláštne magické bytosti, akými sú aj upíri. Je to náhoda? Možno všetky knihy a legendy o upíroch sú len akýmsi prejavom podvedomej informácie o niečom, čo možno kedysi existovalo, alebo v potlačenom povedomí ľudí stále existuje. Ale vo forme rozprávania príbehu, románu alebo ako film, je to oveľa prijateľnejšie, než keby sme mali pripustiť, že takéto tvory sa pohybujú medzi nami.
Raz v noci ma Ašarat zaviedol na jedno zaujímavé miesto, kde sa ponad celý objekt ťahá v úctyhodnej výške akási kovová konštrukcia. Keď sa ma prvýkrát spýtal, či mám chuť vyliezť hore a trochu sa tam poprechádzať, pravdu povediac moc som sa na to necítila. V poslednom čase mám nervy tak trošku rozbité, teraz sa k tomu pridali aj nejaké zdravotné problémy a bola som celkovo dosť zoslabnutá, takže som si vôbec nevedela technicky predstaviť, že čosi také by som mohla prežiť bez ujmy na zdraví. No ale keď sa spýtal aj druhýkrát, tak som si povedala, že keď sa vyskytla príležitosť niečo nové si vyskúšať, tak by bola škoda nevyužiť ju len preto, že si myslím, že to nezvládnem. Človek nikdy nevie, čo prežije a čo nie, kým to nevyskúša. No a kedy je lepší čas na prekonávanie vlastného strachu, než keď ledva stojíte na nohách? 🙂
Tagy: prekonávanie strachu, strach, výčuba mágie