A opäť nadišiel čas písať o čase. Prečo, keď som ho už toľko krát skloňoval?
Vlastne ma k tomu inšpirovali moji kolegovia pri rôznych témach a debatách. Teraz budem písať o dvoch časoch. Nie o čase prítomnom, či čase minulom a ani o tom treťom – nie, nezabudol som ani na čas budúci. Prvým časom je čas, ktorý ja nazývam “Časom hovorenia”.

Čas Hovorenia je časom, kedy dokážeme pracovať a komunikovať. Nemýľme si to však s bežnou fyzickou komunikáciou. Samozrejme sa teraz bavíme o čase, ktorý venujeme mágii. Pojem “Čas hovorenia” teda používam ako názov fázy, keď sa mi darí myslieť a pracovať tak, ako to potrebujem. S dovolením nebudem teraz polemizovať o tom, čo to mágia vlastne je a aký má táto úvaha o čase vôbec zmysel. Pretože kto nepochopil druhý odsek ako úvod, tak nemá zmysel, aby sa unúval vôbec pokračovať v čítaní.

Práca mága si vyžaduje určité nasadenie a množstvo času. Kto nevie, ako taká práca mága prebieha, musí najprv pochopiť, že nie ten pracuje, kto sa tvári, že niečo v danom momente koná a teda tomu “venuje čas”, ale ten, kto tomu síce tiež venuje čas, ale nemusí navonok ukázať vôbec nič.
Čas hovorenia je doba, keď mág dokáže pracovať, reagovať, vzdelávať sa, atď. Čas hovorenia je pracovným časom žijúceho mága, aj keby pracoval v podstate smrti samotnej. V určitom momente konám a som schopný neukázať, že konám, no predsa som aktívny.

Počas Času hovorenia je mág aj dosť ohroziteľný a práve v tom spočíva najväčší problém, ktorý mnohí jedinci prehliadajú, ak o ňom vôbec tušia. Počul som o mnohých, ktorí si na toto nedali pozor a dopadli zle. Mnohých som ťahal späť do tohto sveta, lebo boli nepozorní a nevedeli nič o Čase hovorenia a o tom, ako na nás vplýva.
Tento čas totiž umožňuje nie len chápať veci, ale tiež otvára mnohé dvere možností a konania. Stačí sa akoby postaviť na časovú špirálu Času hovorenia a nechať sa niesť, ako keď sa vták nechá unášať veternými prúdmi a plachtí.

Čo však robiť, ak niekto povie, že mu to proste nejde? Snaží sa a nejde mu to. Napríklad mi píšu kolegovia, že do slova a do písmena dodržali pokyny nejakej konkrétnej knihy alebo autora a nič – výsledok žiadny. Pri tom, ako sami píšu, mágia ich volá, ťahá, chceli by sa tomu venovať. Sú títo ľudia netalentovaní? Myslím, že väčšinou nie, ale ich existencia sa práve nachádza v Čase mlčania.

Tento fenomén skoro nikto nepozná a ak aj pozná, mlčí sa o ňom. Prečo? Pretože prestíž je to, čo ma nepustí priznať si to. Je to možno aj o strachu, alebo proste len o nevedomosti. Prečo mi to pred týždňom išlo a dnes mi to nejde? Odpoveď je možno práve v Čase mlčania, ktorý ma chráni pred tým, aby sa mi napríklad niečo nestalo.

Ako to vlastne funguje? Skúsme si Čas mlčania predstaviť ako nejaký centrálny bezpečnostný vypínač. Ja možno ešte nevnímam žiadne nebezpečenstvo, ale vypínač sa aj tak vypne. Prečo? Teraz je asi správny čas vrátiť sa späť k Času hovorenia. Pretože práve v tomto čase často konáme chybne. V Čase hovorenia, ak si nedáme pozor, môžeme proste “uletieť” a dôsledky často nie sú príliš príjemné. Môže sa to stať napríklad aj pri liečiteľstve, keď si myslíme, že sme silní a stiahneme z človeka chorobu do seba, lebo si myslíme že do bez problémov zvládneme. Alebo keď sa mág vrhne medzi rôzne sily a bytosti a pritom si ani nevšimne, že to nemá pod kontrolou.
Ak sú veci v súlade, všetko má svoj protipól. Napríklad ak mám milión starostí a problémov vo svojom živote a moja nervová sústava už nevládze, bezpečnostný systém v mojom tele ma ako mága jednoducho vypne a to aj bez môjho vedomia. Ak sa toto neudeje, môže nastať problém, pretože naše vlastné ego nás týmto ohrozí. Ak máme šťastie, alebo nám prípadne niekto pomôže, čoskoro sa vrátime do normálu. Ak však máme smolu, náš čas sa môže naplniť. Zlyhanie automatického vypínania a zapínania si blokujeme tým, čo si môžeme “nabaliť” na seba práve v Čase hovorenia. Avšak nemôžeme automaticky všetko zlé zhodiť na to, že sme si nedali pozor a náš ochranný vypínač sa nezapol.

Musíme si uvedomiť, že všetci sme tu len dočasne a tak nikoho neposudzujme podľa toho, čo na prvý pohľad vidíme. Radšej sa pozerajme cez čas a nenechajme sa oklamať tým, čo nám fyzický zjav práve ukazuje. Treba vedieť, že niekedy sa proste už ďalej ísť nedá. A tak sa proste poďakujeme, potichu odídeme a budeme dúfať, že sme žili správne, hoci aj s kto vie akou povesťou. To povedia až tí, ktorí nás poznali v čase, keď sme boli jeho súčasťou.

Ak konáme v súlade so svojím Ja a v našich Časoch nás neženie naše ego a pochybná sláva, tak pochopíme, že skutočne existuje Čas hovorenia a Čas mlčania. V Čase hovorenia konám na požiadanie, či aj bez neho. V Čase mlčania komukoľvek pokojne poviem, že teraz proste nemôžem slúžiť a keď budem aktívny, ozvem sa.

Tagy: Asarat, Mágia, Zamyslenia