O čo vlastne ide tu a teraz? O nič len o jeden vchod. Kam do dimenzie? Nie jedná sa o zmätok v duši z fyzického vchodu. Vchodu do podzemia.
Zaujímavosti v našich stretnutiach asi ani nie sú. Až na moment, keď som vykoľajený ja sám.
Čo samozrejme nie je nič neobvyklé pretože ja som vo vývrtke tak rýchlo, že až. No však o mne je známe, že tu a tam dokážem v skutku zaujímavé veci.
Dnes som však sám seba vyviedol z témy tak dokonale, že som od-ignoroval svojho žiaka, ktorý mi chcel porozprávať o svojich zážitkoch s tieňmi a o tom, čo a ako sa mu darilo.
Inokedy zaujímavá téma, ale v mojej hlave a v duši bol zmätok s toho na čo som prišiel čírou náhodou, ako som blúdil priestormi, kde sme mali stretnutie. Bol som z toho tak šokovaný, že hoci prešla hodná chvíľa, čo som vchod našiel až po dobu kým som Ascherovi povedal, že môže skončiť s tým, čo robí a že sa o tom porozprávame. Je už asi jasné,  že som sa nedokázal vôbec na tú tému v daný moment, ale vôbec sústrediť.

Ako to teda vlastne začalo?
Nuž jednoducho tak, že sa zišla časť tých, čo sú takí samovrahovia, že sa chcú učiť odo mňa veci ktoré ovládam,(či sa tak tvárim) a rozdelil som ich tak, aby som mal čas aj na seba samého a moje potulky koldokola po miestnostiach.
A tak som mal teda ten čas, lebo ďalší kolega sa pripravoval na skúšobné zasvätenie na ostro. Má tú smolu, že ho práve toto akurát teraz učím a tak som mu teda poskytol priestor, aby som ho – ich nerušil.(A mal tu smolu, že na ostro robil zasvätenie ďalšej kolegyni, čo tam tiež bola)
Ďalší, ako už bolo spomenuté parkoval kdesi v podzemí a riešil svoju dilemu o tieňoch a asi hľadal komunikačný kanál a atď.
A tak som teda mal ten svoj čas, čas nato aby som sa mohol prejsť a mapovať terén aj z pohľadu bezpečnosti kvôli náhodným narušiteľom turistom.
A ako som teda blúdil a akože len tak a uvažoval, čo ma dnes s nimi vrámci výučby ešte čaká a čo im to chcem ešte povedať, či začo komu vynadať, alebo udeliť a pre istotu hneď aj strhnúť nejaké body a atď.

Ak zoberieme do úvahy, že sa tu jedná o mňa, či moje excesy v kraťasoch na stretnutí a podobné zaujímavosti. Za čo som aj bol riešený pár krát šéfmi 🙂 a dokonca raz bolo navrhnuté, aby som bol za jeden výstrelok – práve ten v tých kraťasoch – aby som bol vylúčený.
A asi by to tak aj bolo dopadlo keby.
Keby Metalhinovi, ako navrhovateľovi neboli oznámili, že nie som ten za koho ma pokladá – teda Luis, ale som ich najvyšší veľkňaz.
Tak teda ten kto toto všetko o mne vie ten sa iste ani nad týmito mojimi myšlienkovými excesmi už nepozastaví.
Raritou už nie je ani to, ak uprostred toho, ako niečo vehementne vysvetľujem zabudnem, že čo to vlastne vysvetľujem!
Lepší, ale často skutočný problém je, že ak začnem učiť tému, čo som učil niekoho už pred rokom a dívam sa v údive, že čo sa tak na mňa tak díva, však tá téma je dôležitá. No samozrejme potom, ako sa to ujasní a vysvetlí, že u mňa ani tento lapsus nie je nič mimoriadne,tak je jasné, že potom chvíľu aj tak vyzerám asi tak, aký v skutočnosti som.
Legendárnym sa stal aj lapsus, keď som sa na jednom stretnutí v podzemí lúčil a ďakoval za účasť hosťom z Brna. No a v tej chvíli som si uvedomil, že som ich zabudol vonka a oni stále čakajú v mraze, že kedy po nich pošlem, aby sa mohli zúčastniť stretnutia.

Samozrejme netreba opomenúť ani na to, že som dokázal aj záslužne veci, ako napríklad:
to, že byť hypnotizér, či uspávač hadov je náročné povolanie. Prečo? Pretože sa mi podarí kedykoľvek uprostred rozhovoru (evidentne sú to zaujímavé rozhovory) to, že dokážem zadriemať a akože pri takýchto svojich hlbokých úvahách zachrápať tak, že ma zobudí len môj vlastný zvuk chrápania.
Podotýkam, že samozrejme pokračujem v načatej téme tam, kde som sa „zamyslel“ a to tak dokonale, že mnohí si mysleli, že je to len tak akože môj fórik a tak sa neurazili.
Vrchol umenia bol na jednom stretnutí kde som zaspal uprostred prednášky. Ja viem nič výnimočné ak by som teda tú prednášku nemal JA SÁM.
A po slovách: „ pokojne sa ma teda teraz pýtajte k uvedenej téme“  – som vzápätí zaspal na stoličke.
No po tomto incidente sa myslím uvedená skupina už nezišla a našli si zaujímavejší koníček, ako počúvať mňa.

No, ale späť k podstate témy. Desiatky rokov sme hľadali celé generácie vstup do podzemia a vedeli sme o tom, že existoval, či teda legendy o tom hovorili, že bol a ja som ho dnes našiel hoci som ani nehľadal.

Chodil som len s otvorenými očami a ako v posledných mesiacoch som sa proste len díval a sledoval, aké veci a detaily mi unikali počas desiatok rokov. Sám seba som nestíhal chápať, aký som bol slepý celý svoj život. A dnes som sa opäť o tom presvedčil, keď som našiel vchod do podzemia vo … . kde som ho našiel? 
Nuž presne povedané vhod do podzemia je vo vchode.
Dvere na dverách, to je správna lokalizácia :).
Celé generácie tade prešli spolu robotníkmi, čo tam robili a tajomstvo bolo možno storočie, či viac ukryté očiam ľudí. A dnes sa zrazu niečo udialo a ja som našiel to, čo som teda hľadal i nehľadal.
O čo mi teda teraz ide?
Nuž o to, že dnes ma vykoľajila vec, ktorá pre niekoho nemá žiadny význam, ale pre mňa a mnoho iných to má obrovský význam.
Tajomstvo zatiaľ je tajomstvom a zrejme ešte ním aj bude. Je jasné, že už dlho asi nechce ostať tajomstvom a raz jedného dňa ho niekto poodhalí. No, ale ja budem vedieť, že ja som ho poodhalil možno, ako prvý za celé generácie ľudských pokolení.

Objavil som to úžasné tajomstvo, KDE JE ONEN TAJOMNÝ VCHOD DO PODZEMIA.

A dokázal som ďalšiu úžasnú vec. Kvôli polke vety kde toto tajomstvo oznamujem, som zapísal celú stranu písmenkami, čo stým súvisia a predsa nesúvisia.
Nuž i ja sa učím povedať veľa a nič pretože, toto umenie mi zatiaľ uniká. A to je vyjadriť na mnohých stranách niečo, čo nemá význam, či zmysel tak, aby to malo zmysel a význam prečítať si to.
Ja viem je to blbosť a píšem prázdne frázy vo svojich skriptách a ešte som nenaučil ich písať tak, aby sa dali pochopiť na priamo, ALE snažím sa.
No uvidíme, čo bude skôr. Či to, že budem písať veľa niečoho okolo niečoho, či nič okolo ničoho, alebo nič okolo niečoho.

Tagy: Podzemie