Keď sa povie tieň, väčšina ľudí si predstaví obyčajný dôsledok svetla. Postavu na stene, tmavé miesto v rohu miestnosti alebo siluetu stromu osvetleného Mesiacom.

V mágii však pod pojmom bytosti tieňov môžeme hovoriť o niečom úplne inom.

V systéme, ktorý vyučujem, označujeme týmto názvom osobitý druh nehmotných bytostí.
Nie sú to tiene v bežnom fyzikálnom zmysle slova. Nie sú to ani automaticky duchovia zomrelých ľudí a nepovažujem ich za démonov.

Sú samostatnou kategóriou bytostí, s ktorými sa mág za určitých okolností môže stretnúť.

Nie každý ich však dokáže vnímať.

A práve to je jeden z dôvodov, prečo je práca s tieňmi zaujímavá, ale zároveň náročná.

Kde sa bytosti tieňov nachádzajú?

Z vlastnej skúsenosti ich najčastejšie vnímam na miestach, ktoré majú dlhú históriu a osobitú atmosféru.

Sú to predovšetkým skaly, jaskyne, staré hrady, zrúcaniny, podzemné priestory a staré domy.

Neznamená to, že každý starý dom alebo každá zrúcanina musí byť obývaná tieňmi. Rovnako by bolo chybou pripisovať každý nezvyčajný pocit pri návšteve takéhoto miesta prítomnosti nehmotnej bytosti.

Staré priestory majú samy osebe vlastnosti, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie. Tma, chlad, ozvena, vlhkosť, pohyb vzduchu či nepravidelné svetlo dokážu vytvárať veľmi presvedčivé vnemy.

Mág by preto nemal začínať tým, že za všetkým neznámym okamžite vidí nadprirodzenú príčinu.

Mal by najskôr pozorovať. A až potom vyhodnocovať.

Napriek tomu existujú miesta, na ktorých podľa mojich skúseností možno pri správnom naladení vnímať niečo, čo už nemožno v rámci našej magickej terminológie označiť iba za atmosféru priestoru.

Práve tam hovoríme o bytostiach tieňov.

Tiene nežijú vždy osamote

Jednou z ich zaujímavých vlastností je, že ich nemusíme vnímať iba ako jednotlivé bytosti.

Tiene môžu existovať v kolóniách.

Na jednom mieste sa ich teda môže nachádzať väčšie množstvo a medzi jednotlivými tieňmi možno pri magickom vnímaní pozorovať určitú formu spolunažívania.

Slovo „kolónia“ však používam zámerne.

Nemali by sme si pod ním predstavovať ľudské mesto alebo rodinu. Keď opisujeme nehmotné bytosti, veľmi ľahko im začneme pripisovať ľudské vlastnosti – rozhovory, hierarchiu, city alebo spôsob uvažovania.

To môže byť chyba.

Ak niečo existuje iným spôsobom ako človek, nemusí to ani myslieť a reagovať spôsobom, aký poznáme zo svojho života.

Pre mága je preto dôležitejšie naučiť sa pozorovať ich správanie, než si o nich vytvárať romantické predstavy.

Prečo ich nevníma každý mág?

Ani medzi mágmi nie je vnímanie nehmotných bytostí rovnaké.

Niekto môže veľmi dobre pracovať s jedným druhom energetickej alebo magickej techniky a pritom vôbec nemusí byť citlivý na prejavy tieňov.

To podľa mňa neznamená, že je horším mágom.

Jednoducho môže mať inak rozvinuté schopnosti.

Pri bytostiach tieňov je podstatné naladenie.

Mág sa musí naučiť rozlišovať medzi tým, čo vytvára jeho vlastná predstavivosť, čo spôsobuje prostredie a čo už v rámci magickej praxe vyhodnocuje ako prejav samostatnej bytosti.

A toto rozlišovanie sa nedá nahradiť želaním.

Ak človek veľmi chce niečo vidieť, jeho mozog mu v šere dokáže ponúknuť množstvo obrazov. Predstavivosť, periférne videnie a očakávanie dokážu vytvoriť presvedčivé zážitky.

Preto svojich kolegov neučím, že každá tmavá silueta je tieňová bytosť.

Učím ich najskôr pochybovať, pozorovať a rozlišovať.

Až potom môže prísť práca.

Kontakt s bytosťou tieňa

Ak mág dokáže tieň vnímať, ďalším krokom nie je jeho ovládnutie.

Prvým krokom by malo byť poznanie.

Ako reaguje?
Je viazaný na konkrétne miesto?
Ako sa jeho prítomnosť prejavuje?
Mení sa niečo pri priblížení človeka?
A predovšetkým – reaguje na vedomý kontakt?

V tomto bode sa práca s tieňmi začína odlišovať od obyčajného pozorovania.

Podľa skúseností našej magickej praxe môže za určitých okolností vzniknúť medzi mágom a tieňom forma spolupráce.

Nepovažujem však za správne chápať ju ako vzťah pána a otroka. Mág by mal najskôr pochopiť, s čím pracuje.

Tiene ako ochrancovia priestoru

Jednou z oblastí, v ktorých možno podľa nášho učenia s tieňmi pracovať, je ochrana priestoru.

Tieň môže byť spojený s obydlím alebo iným miestom, na ktorom mág pracuje.

V takom prípade môže plniť ochrannú funkciu.

Aj tu však treba správne rozumieť slovu ochrana.

Magická ochrana nemusí znamenať útok na každého človeka, ktorý prekročí prah domu.
Ochrana môže byť chápaná ako dohľad nad priestorom, upozornenie mága alebo súčasť širšieho ochranného systému.

A práve tu sa dostávame k najdôležitejšej otázke.

Kto nesie zodpovednosť za úlohu, ktorú tieň dostane?

Podľa mňa mág.

Nebezpečná stránka práce s tieňmi

V našom učení nepovažujeme bytosti tieňov za neškodné hračky.

Pripisujeme im aj schopnosť pôsobiť veľmi nebezpečne. V krajnom ponímaní našej tradície sa hovorí dokonca o možnosti spôsobiť človeku smrť, ak by boli zámerne vedené k takejto úlohe.

Práve preto túto oblasť nemožno chápať ako zábavu ani ako prostriedok na vybavovanie osobných konfliktov.

Ak mág verí, že pracuje so silou schopnou druhému ublížiť, už samotné presvedčenie o takejto možnosti by ho malo viesť k mimoriadnej zodpovednosti.

Otázka totiž nie je:

Dokážem to?

Oveľa dôležitejšia otázka znie:

Mám právo to urobiť?

Človek, ktorý získava väčšie možnosti, nezískava automaticky väčšie právo zasahovať do života ostatných.

Získava väčšiu zodpovednosť.

Preto podrobný postup, ako by mal byť tieň použitý na poškodenie človeka, nepovažujem za niečo, čo patrí do verejného článku.

Bytosti tieňov vo výučbe HS5

V našom systéme sa kolegovia s touto problematikou stretávajú na HS5.

Nie náhodou až v tomto stupni.

Predpokladá sa totiž, že človek už má za sebou predchádzajúcu prípravu a pozná základné princípy práce s energiou, koncentráciou, ochranou a vlastným vnímaním.

Práca s tieňmi nezačína tým, že študent dostane návod a ide niečo vytvárať.

Najskôr sa ich musí naučiť spoznávať.

Musí pochopiť, čo v našej terminológii tieň znamená, ako sa môže prejavovať a predovšetkým ako ho odlíšiť od vlastnej predstavivosti a iných javov.

Až potom sa dostávame k ďalšej časti výučby.

Tou je oživenie tieňa.

Larva tieňa

V tejto súvislosti používame pojem larva tieňa.

Larva predstavuje v rámci nášho magického systému základ, z ktorého možno ďalšou prácou vytvoriť – alebo, ako hovoríme vo výučbe, „oživiť“ – tieň.

Slovo oživiť tu však treba chápať v kontexte magickej terminológie.

Nehovoríme o biologickom živote.

Nevytvárame organizmus z mäsa a krvi.

Ide o proces, ktorý náš systém opisuje ako vytvorenie samostatnejšej nehmotnej štruktúry z počiatočného základu – larvy.

Podrobné technické kroky tohto procesu patria do výučby HS5 a nie do verejného textu.

Dôvodom nie je potreba vytvárať okolo učenia tajomstvo.

Dôvodom je kontext.

Samotný postup bez predchádzajúcej prípravy môže človek pochopiť úplne inak, než bol zamýšľaný.

Vytvorený a prirodzený tieň

Tu vzniká zaujímavá otázka.

Je tieň vytvorený mágom totožný s tieňom, ktorý mág objaví v starej zrúcanine?

Nie nevyhnutne.

Práve preto je pri výučbe potrebné rozlišovať medzi bytosťami tieňov, ktoré mág vníma ako už existujúce, a tieňom, ktorého vznik je výsledkom magickej práce.

Ich pôvod je rozdielny a môže byť rozdielny aj spôsob, akým sa s nimi pracuje.

To, že pre obe používame slovo tieň, ešte neznamená, že sú vo všetkých vlastnostiach rovnaké.

Podobné rozlišovanie je podľa mňa potrebné v celej mágii.

Názov je iba označenie.

Dôležité sú vlastnosti.

Najväčším nebezpečenstvom nemusí byť tieň

Keď ľudia počujú o bytostiach obývajúcich staré hrady, skaly a tmavé priestory, prirodzene si predstavia niečo desivé.

Ja však za jednu z najväčších hrozieb nepovažujem samotný tieň.

Nebezpečný môže byť človek, ktorý precení svoje schopnosti.

Ak začne každý pohyb v tme považovať za bytosť, každý sen za posolstvo a každú náhodu za dôkaz vlastnej magickej moci, prestáva rozlišovať medzi skúsenosťou a vlastným očakávaním.

A to je pre mága veľmi zlá cesta.

Skúsenosť s niečím neobvyklým by nemala znižovať našu schopnosť pochybovať.

Mala by ju zvyšovať.

Čím zvláštnejšie tvrdenie vyslovujeme, tým opatrnejší by podľa mňa mal byť náš úsudok.

Tiene nemusia byť zlé

Temnota má v ľudskej psychike silné spojenie so strachom.

Preto máme tendenciu predpokladať, že všetko, čo označíme slovom „tieň“, musí byť zlé.

V magickej praxi to takto jednoducho nevnímam.

Tieň nie je automaticky dobrý ani zlý len preto, že je tieňom.

Oveľa dôležitejšie je jeho správanie, povaha konkrétnej interakcie a zámer mága, ktorý s ním pracuje.

Ak môže byť súčasťou ochrany priestoru, potom samotná existencia takejto bytosti nemusí predstavovať hrozbu.

Rovnako však nie je rozumné pristupovať k neznámemu bez rešpektu. Rešpekt a strach totiž nie sú to isté.

Záver

Bytosti tieňov predstavujú v našom magickom systéme osobitú kategóriu nehmotných bytostí.

Podľa mojich skúseností sa s nimi možno stretnúť najmä v skalách, starých hradoch, zrúcaninách, podzemných priestoroch a starých domoch. Môžu existovať jednotlivo, ale aj v kolóniách.

Nie každý mág ich dokáže vnímať.

A ešte menej ľudí je pripravených s nimi pracovať.

Preto sa kolegovia v rámci HS5 najskôr učia tiene spoznávať a rozlišovať. Až neskôr prichádza problematika larvy tieňa a vytvorenia či „oživenia“ tieňa.

Možnosť spolupracovať s niečím však podľa mňa nikdy nesmie byť zamieňaná za právo robiť s tým čokoľvek.

Ak mág pracuje s bytosťami, ktorým pripisuje schopnosť chrániť, ale aj poškodiť, musí si uvedomiť jednu základnú vec:

Za svoje rozhodnutie nenesie zodpovednosť tieň.
Nesie ju mág, ktorý rozhodol, na čo svoju schopnosť použije.

PS:
Nasledujúci príspevok bude od kolegyne VK Vhiolynty, ktorá nadviaže na tému plazmových foriem a rozšíri ju o svoj pohľad na runovú mágiu a géniov Merkúrskej sféry. Jej príspevok ponesie názov „Plazmové formy – bytosti čistej energie a strážcovia portálov a runy a géniovia Merkúrskej sféry“.

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk