Kresliac oblúk, jasným bodom, zanechávajúc stopu a tvoriac kruh. Stred zostal nedotknutý a zahmlený, ako je to obvykle zvykom. A tak opäť, zabárajúc sa hrotom do mäkkého a krehkého papiera pripomínajúceho telo, som krok za krokom naprieč životu začal kresliť ďalší z kruhov. Ťahom, naučeného spôsobom života, skúsenosťami som pritláčal a zároveň zjemňoval hrúbku čiary, ktorá tvorila ďalšie kruhy.

Každý z kruhov začal bodom, tak ako život a každý kruh tvorilo spojenie konca začiatku tak ako smrť. A čo zostalo medzitým. Obrázky kruhov, tiel, životov, osudov, naplnení, výhier, prehier, a hŕstka emócií, ktorá dopĺňala celú tu bielu plochu papiera a čiernych kruhov ako biele oblaky na oblohe, ktoré vznikajú a zanikajú niekde v stratene.

Uplynuli roky, životy, znovuzrodenia a pátram ďalej v otázkach odpovedí, ktoré som prežil a pochopil…

Plyniem, zanikám a vznikám, rozkladám sa. Prach a popol v elemente živlov.. znovuzrodený.

Atramentom na hrote pera kresliac opäť nikdy nekončiaci kruh.