Niekde hlboko v hĺbkach vesmíru v pokoji, tichu odpočíva jedna zo síl. Jej pochopenie sa vymyká akémukoľvek opisu, no napriek tomu sa budem aspoň trošku snažiť opísať pocity pri myšlienkach na ňu, i keď viem, že i to môže byť len obyčajnou a suchou fikciou.

Tá sila neustále bdie. Jej intenzita je neustále premenná, čiže jej definícia neexistuje a ak by som sa aj o to pokúšal, skončil by som zrejme pri slove ako chaos. No ani to slovo to však nevystihuje. Táto sila riadi a poháňa chod mnohých udalostí na rôznych úrovniach bytia. Tu na Zemi ju nájdeme tiež. My sme však len jej „chabou“ vôľou, niečo ako transformátory napätia (sily), ktorú našimi životmi premieňame, meníme ale navraciame ku zdroju. Sú však aj jedinci, ktorý touto silou disponujú a dokážu ju prijať v plnej miere. Zároveň sú aj jedinci, ktorý sa o to pokúšali a pohltila ich natoľko, že ich zničila. Avšak dovolím si poznamenať, že je mizivé množstvo tých, ktorý obsiahli túto silu natoľko, že sa s ňou zjednotili a boli ňou a podrobili jej všetko, ako svoj vlastný fyzický život, svoje vnútro a tým sa zároveň v nej našli a našli svoje tzv. skutočné „ja“ a pochopenie v nepochopení.

Znie to zložito, ale je fakt, že málokto je schopný obetovať naozaj všetko, čo kedy mal, či akým kedy bol za možnosť tohto poznania. Ten, kto tak učinil stal sa tým, kto pozerá na svet mimo fyzickú formu bytia, vníma ho z paralel a iného kvázi skutočného bytia. Živí sa energiou živou i mŕtvou. Pohybuje sa priestorom a času bez ohľadu na telo. Je schopný sa adaptovať na akékoľvek podmienky a prispôsobiť si ich tak, aby mu vyhovovali a to za každých okolností bez ohľadu na ľudí naokolo. Tí sú len formou jeho prostredia v ktorom žije a z ktorého čerpá energie pre svoje živote tu, ako aj v iných paralelách. V prípade, že niekto zareaguje voči vôli takéhoto jedinca, je isté, že pokiaľ nemá minimálne obdobné silové zázemie ako daný jedinec, je vopred jasné, že bude buď zotročený alebo časom zničený samým sebou z čoho vyplynie napokon obrovské energetické napätie, ktoré si nájde svoj zdroj, ktorý ho prijme.

Zdá sa, že pre niekoho tento text môže naháňať strach, no mŕtvy ho necítia. Energia tohto zdroja, ktorý tu popisujem nemá len živú, fyzickú, ľudskú podobu. Nachádza sa vo všetkom a prekonáva akékoľvek možnosti chápania. Ak si človek niečo v hlave vytvorí, ide si za tým, alebo o tom celom, všetkých tých myšlienkach premýšľa a hĺba nad nimi. Málokedy však niekto uvažuje, či jeho celé myslenie a konanie je aj skutočne jeho, to by sa každý potom z toho zbláznil. No napriek tomu nie je vylúčené, že to niekto môže kompletne v človeku ovládať a riadiť a povoľovať si to. Keď nazriete do článkov od kolegu Ašarata, určite nájdete v jeho článkoch na tému Vesmír mnoho informácií o tom, ako sa konkrétne jedinci s určitou silou energeticky živili, resp. dobíjali.
Dnes tomu nie je inak. Zmenila sa len forma a prístup k nej.

Ľudstvo samo o sebe produkuje neskutočné dávky energetických impulzov, ktoré dobíjajú mnohé bytosti vo vesmíre a nie len tam. Paralely bytia sú len meniče a transformátory napájania. Cez tieto svety prechádzajú informácie, ktoré boli už dávno v nich učinené, či predurčené a to, čo Vás môže napadnúť napríklad zajtra na obed, niekto stanovil niekde inde už pred niekoľkými rokmi.
A tak celé toto bytie je v „rukách“ bytostí s určitým druhom takýchto síl, ktoré riadia kolobehy života a smrti na Zemi. Ľudstvo platí za túto silu a jej protihodnotou je poznanie. Čím viac ľudstvo padá, či stúpa z pohľadu ľudských hodnôt, tým viac poznáva samo seba a jeho účel na Zemi. Vzhľadom na účinky a štruktúru sily pohľady typu ako negatívna a pozitívna energia, či sila zanikajú. Všetko len je. Celá ľudská myseľ je len niečo ako pamäť počíta, ktorá je obmedzená a operačný systém, ktorý sa neustále zlepšuje, čo nemusí vždy znamenať, že je aj lepším.

Na záver tejto úvahy by som len dodal, že som si vedomí aj takýchto faktov a postupom prežitých rokov na tejto planéte zisťujem, že život ako taký má neskutočne veľa podôb, aby jeden fyzický život stačil na jeho pochopenie a pochopenie všetkých tých energií a síl pôsobiacich v ňom. Otázne je len to, ako a kam sme každý z nás schopní v tomto celkovom poznaní zájsť a čo sme ochotní preto aj urobiť. Poznanie vyžaduje totiž viac ako nám dáva, ale od toho sa zase odvíja aj ďalší vývoj jedinca na ceste k ešte hlbším „pravdám“, skutočnostiam a tajomstvám hĺbok vesmírov.