Drahý Anubis,

načal si tému a povedal slová, nad ktorými som sa už veľmi veľa krát zamýšľal.
Na jednej strane, život mága je cesta nebezpečná a môže priniesť nepríjemnosti, prípadne nešťastie mágovi alebo jeho blízkym. So silami a svetmi, s ktorými pracuje, treba byť opatrný a nehodno sa zahrávať a veľakrát aj malá chybička môže byť osudná.
Čo je človek ochotný obetovať, pre to, aby sa učil mágiu, ktorá je veda vied a získal schopnosti a vnútorne sa stal viac než človekom? Aby sa v evolúcii posunul ďalej ako bežný človek? Tí čo sa nezľaknú a majú chcenie niečo so sebou robiť, tak všetci tí sa do toho pustia a chcú kráčať cestou na "ohnivú horu". Obetujú svoj život, svoj čas a venujú sa mágii. Prestanú žiť ako bežný ľudia a žijú bežný život len v obmedzenej forme, lebo sa venujú mágii. Obetovali radosti života za mágiu, za možnosť stať sa niekým viac a poskočiť v evolúcii ďaleko.

Na druhej strane je tu ešte ďalšia úroveň tvojich slov a obetovania sa. A to si mnohí neuvedomujú, resp. to nemajú odkiaľ vedieť. Tým, že sa človek učí tejto vede, mení sa a vyvíja sa rýchlejšie ako by sa za bežných okolností života vyvíjal. Mení sa, mení sa jeho bytosť a mení sa až na toľko, že sa stáva niekým iným. Veľkú úlohu v tom zohrávajú zasvätenia, ktoré otvárajú cestu ďalej, zosilňujú schopnosti a sily v nás a tým sa človek mení. Tí čo to neustoja, ich to možno až zničí. Tí čo to ustoja, zistia, že sa zmenili a už zďaleka nie sú tými, kým boli. A tu prichádza uvedomenie si tej obety. Prišli o svoje staré ja a o svoj starý život. Už nie som ten čo miloval svoju manželku a deti, svoju priateľku, svoje koníčky, prácu... atď. Tá zmena prichádza postupne ako sa človek vyvíja. Tak ako píšeš. Človek musí zomrieť a narodiť sa ako niekto iný. Stane sa z človeka niekto iný - iná bytosť. Za bežných okolností, toto prebehne počas reinkarnácie. Umriem a narodím sa ako niekto iný a život, začína od znovu, s novým charakterom, novou osobnosťou, novou rodinou, novým životom. Zažiť, toto počas života, len tak niekto neustojí a ak ustojí je to naozaj veľká obeta. Veľká cena za niečo veľmi hodnotné. Posun, vlastne skok v evolúcii tak dopredu, má svoju cenu, tento vedľajší efekt a ako píšeš, kompromis neexistuje. Buď, alebo.

Chceme to?
Možno práve preto sa mnohí dobrovoľne zastavia na istom stupni a ďalej už nechcú ísť.
Toto je jeden pohľad na veci, ktorý je veľmi obmedzený na ľudský život a na vnímania z pohľadu aktuálne žijúceho ľudského života. Svet je ďaleko väčší ako je človek a jeho svet a to čo ako svet dokáže vnímať. Skúsme sa preto na toto pozrieť z iného úplne odosobneného pohľadu.

Keď sa odosobním, tento život a jeho obeta sú možno úplne bezvýznamné (a naozaj sú?) oproti tomu, čo môžem získať. Tým získaním, nemyslím len nejaké egoistické baženie po schopnostiach, ale poznanie a vedenie. Poznanie sveta, svetov, evolučný posun niekam inam, stať sa súčasťou vyspelejšej formy života a ich svetov, cestovať a spoznávať svet (nemyslím ten fyzický tu na zemi), rásť, vyvíjať sa... možno by sa dali menovať veci, ktoré su za hranice chápania bežného človeka.
Stojí to za to? Pre niekoho možno áno a pre niekoho možno nie. Niekto si to ani nevie predstaviť alebo sa zľakne neznámeho čo je pre nás ľudí typické. A pre nadšencov a tých čo vedia čo chcú, je to viac než lákavé. Avšak stále je tu to riziko, že sa to nepodarí, neustojíme to a zničíme si život. Zničíme si síce len tento jeden život, ale aj to môže byť pre niekoho viac než dosť.
Iróniou trošku je aj to, že ideme obetovať úplne všetko za niečo čo nepoznáme, nevieme presne do čoho ideme a čo dosiahneme. Čo keď to nie je to čo chcem a nebude sa mi to páčiť? Hold toto riziko tu je, ale je aj všade v bežnom živote a vo všetkom.

Život je tu v konečnom dôsledku pre to, aby sme sa učili, rástli, vyvíjali sa a posúvali sa vpred. Mnohí si zničia život a ani sa nemusia venovať mágii. Život je tu od toho, aby sme sa učili a poučili. Keď sa na to pozrieme takto, učením sa mágie, čo je veda vied, v podstate napĺňam zmysel života aj keď nie v bežnom, ale skôr v extrémnom poňatí. Avšak extrémne poňatie nás môže extrémne posunúť v pred. A áno, musíme si ten život trochu užívať nie len na sebe pracovať, inak by sme sa zbláznili.

Theos:
Napísal si aj toto:
"Človek musí zomrieť a narodiť sa ako niekto iný.Stane sa z človeka niekto iný -iná bytosť. "

A vieš, že máš pravdu? Je to tak, musel som umrieť aby som sa opäť zrodil a to priamo aj v tomto živote a až dva krát! A mnohí ako ja tým prešli -prejdú tiež!

Z môjho pohľadu je to o určení si priorít. Ak sa pevne rozhodnem, že mojou prioritou v tomto živote je život mága, tak tomu podriadim všetko ostatné. Je to riskantné, pretože zvládať všetky fronty na sto percent nie je jednoduché a mnohí na tom pohoria. A tak sa väčšinou tvoria nejaké "mačkopsy", ktoré by aj niečo robili s mágiou, ale však treba žiť aj normálny život, veď buďme ľudia. Je to určité prechodné štádium, po ktorom človek časom buď mágiu zanechá, alebo sa rozhodne, že do toho ide naplno. Niektorí v tomto prechodnom štádiu dokážu prežiť aj celý život, len keď sa potom obzrú naspäť, bude otázne, či sa im ten pohľad bude páčiť.

Hovorí sa, že mág je vtedy mágom, ak prvá jeho myšlienka ráno súvisí s mágiou a posledná pred zaspávaním tak isto. A keď je mág mágom, tak bežné životné okolnosti rieši s tým, že toto musím dnes urobiť, ale je to len malý zlomok, ktorému v tom momente venujem stopercentnú koncentráciu a pozornosť, aby som ho čo najskôr vyriešil a opäť mohol venovať čas a silu svojej priorite. Je to aj o vnútornej disciplíne.

Netreba zahodiť všetko za hlavu a žiť si na nejakom obláčiku ilúzie, že keď pôjdem správnou cestou, tak môj život sa vyvinie nejako aj sám, vesmír sa o mňa postará a podobne. Čo si človek nezariadi a nedokáže sám, to nemá. A s tým musí mág počítať a zariadiť sa podľa toho, povedať si čo chce, ako to chce dosiahnuť a ísť si za tým.