„Ó ty bytosť ničotná ako červík pozemský mne nemá zmysel klamať, ja vedomosť mám o mnohých veciach, ktoré nie sú ani tu v tomto písme spomenuté čo veky bytostí svojimi činmi a tým, čo potom emóciami zvali sa tvorilo i písmom čo zvú doplnilo.“

„Zveď teda čo ďalej nutné jest k tomu vedieť. I vravím ti však toto nesmie udiať sa skôr ani neskôr než to čo bytím živím bolo nie je pripravené prijať späť opäť telo astrálne, fyzické tak, že sa môže znova oživiť i navrátiť do bytia existencie. To jest, že ak to, čo telo bytím živím bolo v značnom stave rozpadu fyzickej schránky musíme zabezpečiť i výmenu fyzických častí bývalého bytia.
I tu nutné jest použiť telo ďalšej bytosti na to určenej lebo znať treba to, že predchádzajúce nám slúži na uschovanie tela astrálneho, by sa dokonale pripravilo na spätný návrat do bytia. Určená vybratá bytosť ženskej existencie sa používa kvôli tomu, že jedine bytosť ženy obsahuje energetickú zložku života, ktoré jest možno použiť na znovu oživenie bytia i orgánov v pôvodnom bytí. Veď v bytí ženy vzniká život i tvoria sa nové orgány čo im život zaručujú.“

V tento moment sa udiala zvláštna vec nad ktorou sa však nedal vyrušiť ani jeden.
Ten koho sme nazvali Cestovateľ sa zjavil medzi nimi bez zvuku proste len tak sa ocitol pri nich. Proste sa rozhodol a ocitol sa medzi nimi, aby sa zúčastnil tejto zvláštnej rozpravy.
Na moment akurát zavládlo ticho, aby sa mohol vyjadriť ak chce k tomu, že sa premiestnil ku nim.
Pokojne sa pozrel na oboch a povedal:
„Prišiel som pretože je nutné aby si vedel, že celú pravdu nesmieš zjaviť do momentu kým veci ktoré majú ostať zamknuté neboli bez kľúča uvoľnené.“

Otec Tholabah sa naňho pozrel a s pokojom jemu vlastným, ktoré majú v sebe len bytosti ktorých sa netýka čas a ani smrť a teda nemajú dôvod mať strach z kohokoľvek a a z čohokoľvek na svete tomto i vo svetoch iných.
Malinkú chvíľu mlčal a potom len povedal: „I vravím ti, ty bytosť ktorá máš moc nad tými čo žijú, že nič nestane sa svetom i ja keď svoje poznanie zjavím, hoc zaujalo by bytosti živé, čo smútok v duši nosia.“
„ I teda nastav sluchu Pandorína dcéra svojej matky ktorá bytosťou kedysi bola. I znaj, že tu Veľkňaz musí i obnoviť si silu svoju. I predtým než oživovať bytosť začne musí tejto bytosti telo, či to z tohto tela bytia čo zachovalo sa natrieť látkou pochádzajúcou z istej zmesi. I vedz, že mám na mysli zmes, ktorá zabezpečí, aby sa telo bytosti mohlo znovu zrodiť spätnou cestou tak ako šla tam musí i späť. Ak sem znal on vedomosťou a schopnosťou dostaviť sa pristúpi ku zámene bytostí pripravených za účelom týmto. Telo bytosti otrokyne nutné jest vybrať tak , by vyhovovalo úkonu. I nutné u nej jest byť v zdravotnom i stave duše silnom.“

„Ó ty bytosť neživá no nemŕtva vidím, že teba toto zaujíma viac ako znať dáš no zrak môj poznať mi dá i to čo v tvojom bývalom mieste srdca jest.
Vravím ti teda, ty bytosť tých, čo zanikli v prachu a predsa existujú tam kde iní prebývajú, že toto nie jest koniec toho, čo tí čo znali pravdu a toto previesť museli.
I preto nastav sluchu svojeho, ešte nech ti dopoviem do konca bez konca to, čo jest potrebné bolo a kedysi, aby onej skutočnosti zadosť sa učinilo.“
„Bytosť v ten moment zmršťovať v bolestiach sa začne. I silou svojou musí ten kto úkon koná zabezpečiť to, aby sa bytosť počala premieňať v bytosť mŕtvu a počala strácať silu orgánov. Vedz,, že táto postupne prechádza do bytosti vedľa spočinuvšej a započne sa tam obnova orgánov. Bytosť otrokyne musí ovládať tak silne, že počas celej doby výmeny musí ostať nažive a pri vedomí. Takto jest nutno konať až do doby kým sa bytosť neobnoví. I vedieť treba, že za týmto úkonom bude v súčasnosti bytosť v kóme a preto jest nutné zamerať v tento moment na presun astrálneho tela z bytosti v ktorom sa ukrýva.“
I zvedieť tvojmu sluchu dám, že toto zvládne len ten kto bol stvorený a poverený niesť silu Anách. Nik iný hoc ako mocným panovníkom by bol nebude vedieť toto bez toho učiniť.
I taký sa už tak skoro nezjaví i hoc boli v civilizáciách, ale iba niekoľký touto vedomosťou a silou pracovať schopný.
I ukončím toto a dodám ti len toľko k tomu. I vravím ti, keby mňa nebolo by nič nesmelo byť pretože skutočná pravda spočíva práve v tom, že každé zrodenie má svoj koniec a bez toho by utrpenie neznalo konca. To ja jest som tým vykúpením ktoré zbavuje všetkých bolesti. No ty to nevieš pretože ty mimo tohto stojíš avšak len do času pokiaľ sila ktorá neumožňuje prinavrátiť ti dušu aby si bola oslobodená od tohto života.
Nuž Pandorína na teraz zveď i to, že opäť prinavrátiš sa do bytia živých a opäť staneš sa nástrojom tých ktorý sú malí vo svojej podstate a budeš cez nich vplývať. Pretože využijeme toho, že ego znať opäť budú a od svojej hlúposti neustúpia. Dáme im znať i toho čo viera je i toho čo sami zvať duševným zrkadlom budú. Dáme im výslnie i tmavé zákutia tí čo budú si myslieť ako mocní sú a chytrí budú z času ich na čas ich padať v emóciách a trhať sa v zúfalstve za svoju malosť a iným budú závidieť ich slobodu a v tom veľkosť. I útočiť oni budú na iných a tým vyvolajú vojny a spory mocné v energiách a do toho zasiahnu tí ktorých poveríme aby siali silu a ktorou mňa skrze svoju smrť nakŕmia.

Tagy: Pandorína