Galéria
Obrázky na stenách vraj visia na háčikoch alebo na klincoch, tak mi vravieval starý otec, keď som sa ho večne pýtal, že ako je možné, že tie obrazy nepadnú a stále sú na stene. Bol som malý a zvedavý, ako dieťa.
Mnohí sa občas pozastavia nad pojmom „vojna mágov“. Môžeme ho chápať z viacerých uhlov, avšak vždy takáto vojna má svoje pozadie a treba vedieť určiť druh vojny, na ktorý myslíme – môže to byť súboj dvoch ľudí, alebo boj mágov s inými bytosťami.
Tagy: astrálne útoky, magický útok, Vojna mágov
Obrázky na stenách vraj visia na háčikoch alebo na klincoch, tak mi vravieval starý otec, keď som sa ho večne pýtal, že ako je možné, že tie obrazy nepadnú a stále sú na stene. Bol som malý a zvedavý, ako dieťa.
V sne nechápal obraz samého seba, ktorý sa v tej chvíli začal pred ním tvoriť. Nespoznával sa. Stál sám voči sebe, no napriek tomu pociťoval, že to nie je on sám i keď niekde v diaľave samého seba pociťoval spriaznenosť.
Falošný pocit ochrany
Ilúzia úkrytu, ilúzia bezpečia
Prečo pod vplyvom sebaklamu máme pocit, že naše činy ostanú bez odozvy?
Kopeme okolo seba v snahe oddeliť sa od stáda, do ktorého sme sami vstúpili?
Komu to vlastne chceme nahovoriť?
Komu chceme vysvetliť, že nás sa to netýka, že to tí druhí sú zlí?
Hoď kameňom, ak si bez viny.
Ilúzia je krásna, je tak ľahké nechať sa ňou uchlácholiť…
Ale aké bude prebudenie?
Niekde vysoko na ohnivej hore stál hrad. Bola noc, ak sa to dá tak nazvať, keď tu pred jeho hradbami zastavil tmavý koč. Kočiš zoskočil z koča a pootvoril dvere. Zhmotnená prozreteľnosť vystúpila zhmotnená v tele muža zahaleného do habitu. V tom hrade bdelo zahalené nekonečno v podobe ľudskej odeté do purpurového habitu.
Bolo sotva pol piatej podvečer, keď zavolal priateľ menom Jozef. Jeho biblické meno predznamenávalo určitú súhru zhody náhod.
Ctení priatelia.
Vo vašich komentároch otázky nastolené boli. Pokúsim sa teda odpovedať jasnejšie.