Niekedy sa nám naskytne príležitosť troška si potrénovať aj keď sme to práve nemali v pláne, ja takéto príležitosti celkom rád využívam.

Tak sa stalo aj včera ráno, šli sme s manželkou do záhradného centra, ale po zaparkovaní sme zistili, že do otvorenia zostáva ešte nejaký čas. Všimol som si, že hneď vedľa je cintorín, cintorín, na ktorom som ešte nebol, prečo teda nevyužiť príležitosť? Vzhľadom na čas som si dal iba skromný cieľ, navnímať hranicu cintorína, myslím energetickú, tá fyzická je daná oplotením, takže šup šup prepnúť sa, naladiť, cieľ tréningu som už mal stanovený a pomalým krokom som sa približoval k cintorínu. Hm, lenže už som bol skoro pri plote a furt nič, až skoro pri samom plote som konečne navnímal energetiku, považoval som to za neúspech, ktorý som pripisoval tomu že som sa asi slabo prepol, bolo to narýchlo, takto som si sám sebe vysvetľoval zníženú citlivosť vnímania. Taký trochu sklamaný som zdvihol hlavu a pozrel na cintorín a uvidel som, že prvý rad hrobov začína pomerne ďaleko od oplotenia, čiže som tú hranicu navnímal správne, moja chyba je, že som sa nechal pomýliť fyzickou hranicou, oplotením. Zjavne si je treba viac veriť… V každom prípade, tento, neplánovaný tréning, mi dosť dal, konkrétne viac si veriť.