18
Jul

Príbeh čierneho vlka – 5

   Odoslal Taranis a zaradil do Príbehy

Po urputnom boji s čarodejncou sa vlk sa rozbehol smerom ku vaku, ktorý zo seba strhol, Starec sa podoprel o svoju palicu, lebo už nevládal ani stáť na nohách od únavy a smädu. Vlk bežal tunelom v myšlienkach sa vracal udalostiam, čo sa stali bolo mu to blízke, ale zároveň aj cudzie, ako zviera nechápal, čo sa to vlastne deje. Vlk Mortag dorazil ku vaku zohol sa schmatol vak do svojej papule a bežal späť za starcom


Starec Bortag sa pomalinkým krokom šmochtal ku vlkovi uvedomoval si, že by mal zrýchliť, lebo tunelom sa stále niesol dym a tunel sa postupne prepadával. Vlk Mortag dorazil ku starcovi Bortagovi natiahol sa pre vak a začal v ňom hrabať hľadal ampulku s liečivým odvarom. Nedarilo sa mu ju nájsť šomral, že ju tam zabalil, že tam musí byť a na koniec sa mu ju podarilo nájsť zobral ampulku, vytiahol korok a napil sa. Po niekoľkých minútach sa jeho rany začali sťahovať a vracala sa mu spať sila. Potom sa obzrel za seba a videl, ako tunel za nim padá, keď, že sa už nedalo nič robiť tak sa otočil a povedal musíme ísť už nie je cesty späť.
Ako kráčali tunelom starec rozprával vlkovi o Nuade a ďalších jeho žiakov, niektorí už bohužiaľ nežili zahynuli bojoch proti druhým mágom bitke, ktorá sa udiala pred stáročiami. Tunelom sa niesol chlad a zima kvapkala do neho voda vonka asi začalo pršať. Vlk už začal byť nervózny už mal potrebu jesť, preto sa rozhodol starca nechať tak a prebehnúť sa tunelom, aby našiel potravu.
Bortag pochopil, čo sa deje a povedal vlkovi na kľudne ide a počká ho jaskyni, kde tunel končil. Vlk bežal tunelom dobru hodinu, keď už dorazil na koniec ocitol sa v priestore veľkej jaskyne, cez ktorú pretekal potok a ten sa spájal s vodopádom, čo pretekal z hory do rieky. Vlk, keď prišiel do jaskyne bol očarený, všade jaskyni bol život vtáky prelietali von a dnu cez vodopád v jaskyni bolo príjemné teplo, keď, že paprsky slnka prenikali do vnútra.
Mortag bol už aj smädný od toľkého bežania šiel sa, preto napiť do potôčika, ktorý pretekal jaskyňou, ako sa zohol a začal piť nečakane mu skočila ryba medzi jazyk a on ju prehltol bol prekvapený aká je lahodná. Vlk sa prebehol po jaskyni či je priestor čistý svojimi vnemni nič necítil ani nepočul, preto sa rozhodol, že sa na kus natiahne na spánok zabalil sa do klbka a zaspal. Starec kráčal tunelom sám unavený od boja s Nuadou energia po lektvare sa mu už pomaly strácala.
Keď už dorazil do jaskyne bola skoro tma vtáčiky nahradili netopiere, ktoré lovili hmyz. V jaskyni bolo stále príjemné teplo Vlk hneď, ako zacítil Bortaga tak sa prebral, mal veľmi dobrý čuch i sluch.
Mortag sa postavil a odkráčal ku starcovi, starec sa naklonil k vlkovi a pohladkal ho a povedal ďakujem, že si ma zachránil už zanedlho príde čas premeny. Spolu potom kráčali ďalej pokiaľ neprišli suchšiemu miestu v jaskyni, kde by sa dalo aj utáboriť a prespať. Starec ponachádzal staré kúsky konárikov, haluzí a spravil kruh z kameňou, nakládol všetko na oheň zašomral čarovnú mantru, vyprskli z jeho palice iskričky oranžového svetla a ohnisko sa rozhorelo. Do jaskyne už začali prenikať lúče mesiaca už prišla noc starec a vlk sa rozhodli, že bude dobre si aj pospať, starec pošmátral vo vaku a vytiahol deku tu potom ju rozprestrel pri ohni a ľahol si príkryl sa svojim plášťom a zaspal, vlk sa ku nemu privynul a tiež si zdriemol po náročnom dni, ktorý prežili so starcom, obaja potrebovali odpočinok, aby dobili svoju stratenú energiu. Na druhý deň sa Mortag prebudil, ako prvý bol už veľmi hladný, preto sa rozhodol, že ide nájsť cestu von z jaskyne a niečo si uloví. Do jaskyne prenikali ranné lúče slnka, vlk kráčal jaskyňou a hľadal cestu von, vtom zavetril podivný pach rozhodol sa ísť za ním na koniec sa dostal ku ceste, ktorá viedla preč z jaskyne bola to cesta, ktorá, ako by stúpala do hora, keď vlk dorazil na koniec dorazil na vyvýšený bod jaskyne, z ktorého videl vodopád, ktorý sa zlieva do jazera a ten sa napája ďalej do rieky, ktorá viedla cez kľukaté cesty po pri stromoch do neznáma, vlk nevedel, kde sa vôbec nachádza zbadal kľukatú cestu, ktorá schádzala dole do lesa.
Bortag sa medzi časom tiež prebral zbadal, že je v jaskyni sám zobral vak a pošmátral v ňom vytiahol knihu a sucháre knihu položil na bok a kľudne jedol sucháre, ktoré si vytiahol, potom sa postavil a dokráčal ku potôčiku, ktorý tiekol jaskyňou zohol sa a do dlaní si nabral vodu, voda bola lahodná a svieža. Starec sa rozhliadol a povedal dávno som tu nebol už som zabudol, kde je ten ukrytý prechod, ktorý vedie k ceste, kde je brána do hradu k jeho starému priateľovi a strážcovi kníh a výrobcovi elixírov Gronovi.

Tento príspevok bol odoslaný v Nedeľa, Júl 18th, 2021 o 16:26 a je zaradený pod Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

2 komentárov

 1 

Kolega Taranis, Tvoj príbeh sa mi zdá byť taký reálny akoby nevychádzal z Tvojej fantázie ale priamo z duše.

Júl 18th, 2021 at 20:24
 2 

Kolega Anubis mám pocit že aj je to príbeh duše

Júl 19th, 2021 at 19:37

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.