„Učiteľ nemusí prichádzať vždy len vo vonkajšom tele. Skutočným učiteľom je len vnútorné Ja, ktoré má všetky možnosti. Je to predovšetkým osvietenie žiaka samotného, bez ktorého by neporozumel slovám žiadneho učiteľa. V skutočnosti je aj takzvaný vonkajší učiteľ len vyjadrením učiteľa vnútorného.“

Túto myšlienku som si požičala z jednej knihy od českého jogína a mystika Eduarda Tomáša. Píše nádherné myšlienky, z ktorých si človek môže veľa odniesť, ak sa dokáže pozerať medzi riadky a skutočne zvnútorniť význam slov, ktoré číta.

Pri tejto myšlienke som si uvedomila jeden moment – niekedy môžeme použiť akokoľvek presné a trefné slová, môžeme sa snažiť ako chceme, aby nás ľudia správne pochopili. Avšak videnie a chápanie každého jedného človeka je príliš individuálne na to, aby mohol obsiahnuť hĺbku niektorých slov tým istým spôsobom, ako my sami.

Závisí to možno od nášho nastavenia vnímania, od skúseností, ktorými sme si prešli, od slovníka, ktorý zvolíme. V zásade nech je však myšlienka vyjadrená akýmikoľvek slovami, tak ten, čo vie a chápe, v nej nájde (viac či menej ukrytý) skutočný význam a obsiahne ju v celej hĺbke a v celom kontexte. A aj najpresnejšie a najjasnejšie sformulovaná múdrosť sa minie účinku, ak je myseľ poslucháča tejto pravde zatvorená.

Zreprodukovať počuté vlastnými slovami dokáže snáď každý z nás. Avšak to, či sa daná myšlienka skutočne dotkla nášho vnútra tak, že ju chápeme v celom rozsahu, sa často ukáže až po veľmi dlhom čase. To, či doceňujeme plný význam zdanlivo aj obyčajne poskladaných viet, si veľakrát nevieme skontrolovať ani sami v sebe, aj keby sme si chceli byť tým najúprimnejším sudcom. Pretože kým nevidíme za horizont, nevieme, čo nás tam čaká.

Na svojej ceste som sa už mnohokrát stretla s tým, že som síce význam slov chápala a bola som presvedčená o tom, že to je všetko, čo sa z danej myšlienky dalo odniesť. Často až po rokoch som sa obzrela späť a nestíhala som sa diviť, koľko ukrytých významov mi pre moju povrchnosť uniklo. Časom ma našťastie súvislosti dobehli a moje vnútro sa im otvorilo, ale práve v takých momentoch si uvedomujem, ako často sa pozeráme len na špičku ľadovca. Vidíme, že pláva na hladine, má asi tak meter do výšky, dva metre do šírky a akýsi neurčitý tvar. Avšak keby sme sa unúvali venovať mu hlbšiu pozornosť, zrazu by sme videli, že pod hladinou vody sa ukrýva ešte kvantum ľadu, ktoré sme na prvý pohľad nemali šancu uvidieť.

Tagy: duchovný rozvoj, Ezoterika, osobný rozvoj, Tara, úvahy, Zamyslenia