Môj víkend v Selekcii – stretnutia, učenie a prijatie nového člena

Autor: Sreča

Niektoré stretnutia človeku zostanú v pamäti dlhšie než iné. Nie preto, že by sa počas nich udialo niečo veľkolepé, ale preto, že si z nich odnesie množstvo pocitov, zážitkov a nových skúseností.
Taký bol pre mňa aj víkend spojený s výročným stretnutím Spoločenstva Selekcia, prijatím nového člena a viacerými zaujímavými aktivitami.

Piatok – cesta do centrály Selekcie

V piatok ráno som prišla do Nitry, kde ma vyzdvihla Vhiolynta. Pomohla mi s batožinou a vyrazili sme na cestu. Už samotná cesta bola veľmi príjemná. Po dlhšom čase som si naplno užívala teplé počasie a možnosť stráviť niekoľko hodín v dobrej spoločnosti.

Počas cesty sme sa rozprávali o mnohých témach. Niektoré boli osobné, iné sa týkali Selekcie, výučby alebo pripravovaných aktivít. Takéto rozhovory človeku často prinesú viac než celé hodiny samostatného premýšľania.

Vedela som, že Vhiolyntu čaká rituál spojený s pochovaním starej identity. Hoci nepoznám presný odborný názov takéhoto úkonu, veľmi som sa na túto časť programu tešila.

Jaskyňa a pokoj prírody

Do centrály sme dorazili okolo obeda, kde sme sa stretli s Anubisom a Taranisom. Následne sme sa presunuli k lesu a jaskyni, kde mal prebehnúť rituál.

Príroda bola nádherná. Každý krok som si užívala a cítila som sa veľmi príjemne. Keď sme dorazili k jaskyni, dozvedela som sa, že sa samotného rituálu nezúčastním a budem čakať vonku.

Priznám sa, že ma to najprv sklamalo. Bola som zvedavá a chcela som celý proces vidieť.
Neskôr som však pochopila, že aj čakanie malo svoj význam. Pred jaskyňou panoval nádherný pokoj. Počula som spev vtákov, šum lístia vo vetre a sledovala slnečné lúče prenikajúce pomedzi stromy.

Bola to chvíľa samoty, ktorá mala svoje čaro. Niekedy človek nepotrebuje nič robiť. Stačí len byť a vnímať priestor okolo seba.

Práca s klientkou a rituál Vhiolynty

Po návrate do centrály sme sa pripravovali na ďalší rituál, ktorý viedla Vhiolynta.

Na podobnej práci som už v minulosti bola prítomná, takže som mohla porovnať rozdiel medzi prvým stretnutím a aktuálnym stavom klientky. Veľmi ma zaujala časť obradu vedená v latinčine.
Dodala celej práci osobitnú atmosféru.

Najväčším pozitívom však bolo vidieť výsledky dlhodobej práce. Klientka sama potvrdila, že jej stav je podstatne lepší než pri prvých stretnutiach. Aj z môjho pohľadu boli energie pokojnejšie a nevnímala som také výrazné prejavy ako pri prvom rituáli.

Takýto druh práce ma fascinuje. Vhiolynta je vždy dôkladne pripravená, sústredená a odhodlaná. Často si pri jej práci poviem, že by som raz chcela dosiahnuť podobnú úroveň istoty a skúseností.

Priateľské rozhovory

Po skončení programu sme si išli sadnúť do reštaurácie. Pri stole sme sa stretli so Znachorom, Anubisom, Taranisom a Vhiolyntou.

So Znachorom sme mali aj osobnejší rozhovor. Myslím, že sme si navzájom lepšie porozumeli a pochopili starosti toho druhého. Práve takéto chvíle mi opakovane potvrdzujú, že Selekcia nie je len škola alebo spoločenstvo. Je to skupina ľudí, ktorí sa navzájom spoznávajú a podporujú.

Posledné mesiace mi život priniesol viacero komplikácií a rozhodnutí, ktoré nebolo jednoduché urobiť. Napriek tomu som si stále istejšia, že čo sa týka môjho magického vzdelávania, som na správnom mieste.

S Vhiolyntou sme boli ubytované spolu ako zvyčajne. Už mi to pripadá úplne prirodzené. Ako keby som cestovala na výlet so sestrou.

Sobotné ráno na cintoríne

V sobotu ráno sme sa s Vhiolyntou vybrali na cintorín. Počasie bolo nádherné a už samotná cesta bola príjemná.

Po prepnutí sme začali vnímať priestor a pracovať s energiami. Rovnako ako pri mojej predchádzajúcej návšteve ma zaujal jeden starý hrob s kovovým plotom.

Na odporúčanie Vhiolynty som sa snažila nacítiť jeho energiu. Po zatvorení očí sa mi vybavil obraz starého muža opierajúceho sa o palicu. Mal na sebe zvláštne rúcho. Keď som si v duchu položila otázku, či mu môžem nejako pomôcť, obraz sa rozplynul do tmavého víru.

Počas prechádzky sme navštívili viacero miest. Zaujímavým zážitkom bola aj cigánska hrobka. Predpokladala som, že sa pri nej budem cítiť prirodzene, no opak bol pravdou. Pri každom kroku som vnímala zvláštny tlak a nepríjemný pocit.

Neskôr sme sa presunuli k stromu, ktorý slúži aj na výučbu vnímania energií. Pri jeho koreni som si všimla malý hrobček a prevrátený kvetináč. V podvedomí som jasne zachytila myšlienku, aby som ho zdvihla. Chvíľu som váhala, či je to len moja predstava, ale nakoniec som ho postavila späť.

Najsilnejšie na mňa pôsobili detské hroby. Na tieto energie som veľmi citlivá a vždy vo mne vyvolávajú silné emócie.

Keď sa na celú skúsenosť pozriem s odstupom, bola to zároveň krásna ranná prechádzka za nádherného počasia a ďalšia lekcia v práci s vlastným vnímaním.

Test a prípravy na výročnú schôdzu

Po návrate do centrály ma Vhiolynta postavila pred úlohu, ktorej som sa dlhšie vyhýbala – napísanie testu.

Priznávam, že som mala obavy. Nebola som si istá, či viem dostatočne veľa na to, aby som ho zvládla. Nakoniec však všetko dopadlo dobre a moje obavy boli zbytočné.

Neskôr sme pripravovali občerstvenie, chlebíčky a ďalšie veci potrebné na výročnú stretnutie a prijatie nového člena.

Prijatie Magica a slávnostný obrad

Tentoraz som mala možnosť sledovať prijatie nového člena z druhej strany. Magic na mňa pôsobil veľmi sympaticky a bolo vidieť, že už má za sebou množstvo skúseností.

Samotný obrad bol veľmi pekný. Zaujímavé bolo, že napriek tomu, že som sedela, po zapečatení priestoru ma chrbát bolel takmer rovnako ako pri státí. Napriek tomu som si celý priebeh užila.

Veľmi ma potešili aj zasvätenia Znachora a Chárona na Majstrov Vyššieho Rádu. Obom to zo srdca prajem, pretože viem, koľko práce a úsilia ich cesta stála.

Nová motivácia

Ešte nedávno som nemala žiadne ambície postupovať na vyššie stupne. Chcela som sa jednoducho učiť a získavať skúsenosti.

Počas tohto stretnutia som si však uvedomila, že možno raz budem chcieť postúpiť aj ja. Nie teraz, pretože na to ešte nie je vhodný čas. Ale prvýkrát som pocítila, že by to mohla byť cesta, ktorou sa v budúcnosti vydám.

Atmosféra ako v rodine

Po ukončení obradu a odpečatení priestoru nastala uvoľnená atmosféra. Rozprávali sme sa, smiali sa a zdieľali zážitky.

Mala som pocit, akoby som bola na rodinnej oslave. Možno práve preto, že sa medzi členmi Selekcie postupne vytvárajú vzťahy, ktoré presahujú rámec bežného stretávania.

Veľmi si cením aj drobnosti. Napríklad to, že ma Ašarat nenechal ísť samu von, keď som si chcela zapáliť. Možno sa to zdá ako maličkosť, ale práve takéto drobné gestá často hovoria o človeku najviac.

Z tohto víkendu si odnášam množstvo zážitkov, nových skúseností, rozhovorov a podnetov na premýšľanie. A zároveň pocit, že som medzi ľuďmi, ktorých mám rada a ktorí sa postupne stávajú súčasťou môjho života.

Už teraz sa teším na ďalšie stretnutie.