Na internete som našiel jeden príbeh a nedá mi sa s Vami nepodeliť oň.

Jeden veľmi dobre známy rečník začal svoju prednášku tým, že do vzduchu zdvihol 1000 korunovú bankovku. V miestnosti, kde bolo 200 ľudí, sa opýtal: “Kto by chcel túto 1000 korunovú bankovku?”

Ruky sa začali dvíhať. Povedal: “Túto bankovku dám jednému z vás – ale najprv mi dovoľte, aby som s ňou niečo urobil.”

Začal bankovku krčiť. Potom sa opýtal: “Kto ju ešte stále chce?” Ruky boli znovu vo vzduchu. “Dobre, ” odpovedal, “a čo ak urobím toto?” Hodil bankovku na zem a začal ju krčiť topánkou. Potom ju zodvihol, pokrčenú a pošliapanú. “A teraz, kto ju ešte stále chce?” Ruky znovu vyleteli do vzduchu.

“Priatelia moji, naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, napriek tomu ju naďalej chcete, pretože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 1000 korún. Mnohokrát sme v živote hodení na zem, pokrčení a zadupaní do zeme rozhodnutiami, ktoré urobíme a okolnosťami, ktoré nás stretnú. Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu.”

Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pokrčení, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME.