Dátum: 22. 07. 2023

Miesto: Taranisova jaskyňa, Centrála

Zapisovateľ: Majster Regulus

Na tento deň som sa veľmi tešil, lebo rituál pochovania civilnej osobnosti ma lákal už odkedy ho prvýkrát spomenul VK Anubis, že si ho sám na sebe vykonal s pomocou MNR Taranisa. Pôvodne mal byť už 24.6., ale Anubis navrhol, že radšej počkajme na júlový termín, aby sa aj oni na to dobre pripravili a ja mám pouvažovať čím chcem byť a psychicky sa na to pripraviť. Ja som bol psychicky pripravený už vtedy, aj premyslené som mal, ale z nedostatku iných možností som musel súhlasiť, že to nebudeme teraz siliť. Aj to počasie vyzeralo dosť biedne, takže to bolo tiež isté znamenie, že sa do toho nežeňme, len aby bolo.

A áno, isté sklamanie som pociťoval, lebo bolo to dúfanie, že vlastne cez moju dovolenku by som už mohol nechať tieto zmeny vo mne pôsobiť a v pokoji sa im poddať. Predpokladal som totiž, že v bežnom ruchu života to pôjde trocha ťažšie, ako keď môžem sám so sebou tráviť 24 hodín denne, neodpútavaný ničím. Ale tak, život je život a ako sme sa učili, ani na mágiu nemáme vždy ideálne podmienky, ale aj tak by sme mali zvládnuť pracovať.

Na tento nový termín sa počasie vydarilo, nemalo byť ani veľmi teplo, ale ani pršať. Tak aj bolo. 🙂

Mal som v pláne aj nejaké servisné práce, takže som prišiel o trocha skôr do Centrály a snažil sa opraviť klávesnicu miestneho notebooku, avšak neúspešne. Počas toho prišli kolegovia Anubis a Taranis, a tak sme sa začali pripravovať na akciu. Kolega Anubis sa pýtal, čo by som od tohto rituálu rád, tak som mu vymenoval všetko, nad čím som uvažoval. Obnovenie sexuality, sily, rozhodnosti, zníženie citlivosti na zbytočné hlúposti, aby som si ich tak veľmi nebral k srdcu, získanie lepšieho spojenia s mojou bytosťou, odstránenie bariéry/vypnutia, ktoré spôsobuje moju necitlivosť a neschopnosť vnímať, napríklad aj len nabitie kameňov. A tiež aj mať schopnosť vedieť veci dotiahnuť do konca, lebo budem na to mať dostatok energie. Lebo veru čoskoro aj si kolegovia medzi sebou povedali, že som veru riadne vyčerpaný a bez energie.

A to som mal za sebou temer dva týždne relaxu v prírode a mal možnosť sa nabíjať, no napriek tomu, level mojej energie bol z pohľadu bežných štandardov citeľne nízky. Pre nich. Ja som bol však v lepšej forme než obyčajne, k čomu prispelo aj každodenné bicyklovanie, často až 35 km za deň. Aj keď je pravda, že to bola istá záťaž a telo sa muselo aj regenerovať, hlavne nohy, takže sústredilo časť sily aj na opravu svalov. No celkovo, kondične som bol na tom oooveľa lepšie, než pred dovolenkou.

Keď sme si toto prediskutovali, rozhodli sme sa nestrácať čas, keďže som došiel len na otočku a vydali sme sa na cestu k Taranisovej jaskyni. Časť sme šli autom a záverom pešo do kopca. Našťastie sa predpovede vyplnili a nebolo horúco, takže sa mi išlo dobre. Počas cesty kolega Taranis zdvihol jeden papek a podal mi ho, že to bude náhrobný kríž.

Po chvíli sme došli pred vchod jaskyne. Mal som si na chvíľku sadnúť vonku, kým sa kolegovia pripravia a zavolajú ma. Tak som si sadol a užíval si prírodu, posledné chvíle ako starý ja.

Netrvalo dlho a zavolali ma do jaskyne. Taranis mi ukázal miesto, kam sa mám postaviť. Bola to taká malá vyvýšenina na zráze smerom do zadnej časti jaskyne. Pri stenách blikotali sviečky, atmosféra bola fakticky magická. Kolegovia boli hlbšie vnútri, viac pri stene. Keď som zaujal túto pozíciu obrátený k nim, Anubis zapečatil priestor.

Po zapečatení sa ma ujal Taranis a odviedol ma temer ku stene, ale dostatočne od nej, aby následne mohol okolo mňa nakresliť kruh palicou. Dva uzavreté polkruhy spojené do celého kruhu, pričom ich kreslenie zopakoval trikrát a počas toho opakoval slová:

“Tento kruh sa stáva tvojím hrobom”.

Týmto ma do môjho budúceho hrobu uzavrel. Na okamih som sa cítil ako démon v seriáli Supernaturals lapený do kruhu vytvoreného soľou, odkiaľ pre neho nebolo úniku. Ale na rozdiel od toho démona som ja mal práveže príjemné pocity, teda vôbec nie strach, ani nič.

Potom sa ma ujal Anubis. Taranis stál po mojom ľavom boku a riekol, aby som položil ruku na lebku, ktorú držal v rukách. Pravú som položil na lebku a v ľavej držal svoj náhrobný kríž. Možno pohodlnejšie by bolo dať ľavú ruku na lebku, avšak z nejakého dôvodu som to urobil takto a nebolo to nijako nepohodlné, tak som to tak nechal. Pravdepodobne som ani na okamih nechcel pustiť z ľavej ruky kríž… Aj tak som bol telom otočený priamo k Anubisovi, teda to bolo myslím úplne v poriadku. On sa začal ku mne prihovárať svojím ráznym hlasom plným Sily.

Hovoril v tom zmysle, že opustím svoju starú podstatu a vstúpim do novej. Táto bude, ako sme spolu hovorili, odvážnejšia, lepšia, zdravšia, úspešnejšia. Tiež aj môj život bude úspešný, dobrý, plný lásky, žien. Starú podstatu poslal do hrobu, aby tam zostúpila. Už vtedy bol spokojný, že ako dobre tam zostupuje. Ja som mal v tomto okamihu pred očami obraz mojej siluety naplnenej sivým “dymom”, prosto sivou hmotou, a tá sa zrazu len začala zo mňa cez nohy pomaly valiť von do zeme. Celá postupne odišla dole a ako Anubis začal privolávať novú podstatu, zdola prichádzala najprv žiarivo žltá, ktorá sa zrazu pretransformovala na žiarivú zlatú a pomaly plnila moje telo. Keď ho naplnila až po okraj, t.j. kožu, začala prežarovať do priestoru jasnými lúčmi, ako keď presvitá slnko pomedzi diery v sivých ťažkých mračnách.

Anubisov hlas bol ešte razantnejší, nástojčivejší, ba priam až prísny, nekompromisný, lebo jeho slovo sa stávalo zákonom. Nepripúšťalo žiadnu inú možnosť, len akceptáciu. Tak sa staň! Môj život má byť úspešný, pekný a ja som predsa zdravý a mladý muž. A tiež zahrnul aj moju túžbu byť sám sebe pánom, byť priebojný a nenechať si skákať po hlave. Prosto keď niečo budem chcieť urobiť, tak to urobím, ale keď nie, tak nie! Tiež veľký dôraz dával na ženy, lásku, sex a výdrž, či silu. A sebavedomosť.

Dôraz jeho hlasu sa akoby stupňoval a obsahoval čoraz viac Sily a každým jedným slovom som dostal energetickú šľahu a môj dych sa prehlboval a preciťoval som každý tento aspekt veľmi hlboko, bol som s ním akoby bytostne spätý. Možno to aj kolegovia vedia dosvedčiť, ako som to hlboko prežíval. Úspešný! Pekný! Som.. Zdravý! Mladý! Sebavedomý! Jednoducho programoval moju novú podstatu, čo zo mňa bude.

Pomedzi to opakoval mantru:

Surajáh Anách Khálí Rúth, Khálí Kháli Anách Rúth

Keď sme skončili, tak riekol, že ak budem pripravený, môžem vystúpiť z môjho hrobčeka. Mne sa v tom okamihu ešte odohrával pred očami obraz ako posledné chuchvalce sivej hmoty zo mňa stále odchádzajú, ale už ich bolo veľmi málo, takže čoskoro by to malo byť všetko. Aby som si fakt že NIČ nezobral so sebou, ani smietku. Aj kolega Anubis podotkol, že už je snáď aj na čase ísť von, našťastie sa i odplavenie skončilo. Pred vystúpením z kruhu som mal do zeme zabodnúť môj náhrobný kríž.

Tak sa aj stalo, riadne som ho tam vrazil do zeme a vystúpil z kruhu. Hneď na to do neho kolega Taranis hodil palicu, ktorou okolo mňa kreslil ten kruh. Len to tak zadunelo. Aby to tam všetko ostalo a nič sa nevynieslo von. Znova som sa postavil na to vyvýšené miesto v strede jaskyne a kolega Anubis odpečatil priestor.

Týmto bol rituál ukončený a bol som požiadaný Taranisom, aby som šiel von a počkal, kým sa pobalia. Mám zatiaľ oddychovať. Kolegovia boli spokojní, takže to vyzeralo na úspech. Vychádzal som von vcelku rezko, a keď som sa tam posadil na lavičku, zachcelo sa mi od radosti smiať sa. Samozrejme som sa aj. Tešil som sa, lebo som mal z toho veľmi dobrý pocit. Prehrával som si v pamäti tie obrazy, ako staré odchádzalo a nové prichádzalo. Boli také živé… A hlavne, neboli vôbec nejako vynútené, ale udiali sa samé od seba. Nemal som totiž vôbec žiadnu predstavu, ako bude rituál prebiehať, takže z tohto pohľadu som sa naň ani nemohol pripraviť. Ani si zmyslieť, že toto si budem predstavovať, alebo tamto. Prišlo to úplne samé, spontánne. Takže ma to aj vcelku prekvapilo. O to viac bol ten zážitok hlbší, živší a realistickejší, lebo sa to dialo akoby nie mojou vôľou/pričinením/vyžiadaním.

Ako som tak sedel a chechtal sa, v diaľke na vyššej cestičke než akou sme prišli som uvidel turistov, dvoch dospelých (asi mama a otec) a dve deti (chlapček a dievčatko), ako sa tam prechádzali a šantili. V okamihu som mal myšlienku, že urobiť myšlienkovú bariéru, aby sa im sem nechcelo prísť. Tam pred nimi som vystaval stenu, cez ktorú keď prejdú, tak sa im odnechce ďalej pokračovať, alebo aspoň nech ich to zdrží, pokiaľ si kolegovia nedajú dole plášte a nepobalia sa. Kým sa pobalili a vyšli von, turisti odišli ani nevedno kam, a tak som ani kolegom nevedel presne ukázať, kde tí ľudia vlastne boli.

Cestou naspäť sa mi rezko kráčalo, bol som napumpnutý novou živou energiou, značne veselý, čo si okamžite všimol kolega Anubis, aj to skonštatoval. Ba aj potvrdil, že veľmi ľahko to išlo, absolútne plynulo. Bez štorcovania išla stará podstata dole. Tak vravím, bol som na to už dlho psychicky a fyzicky a kadejako pripravený, takže verím, že šlo ako po masle. A tiež vravel, že to čo išlo dole bolo riadne hnusné. Takže veľmi dobre, že išlo. A ostane tam. Ja by som mal na to čo najrýchlejšie zabudnúť. Aj že som tam začal dosť dlho zotrvávať v hrobčeku, čo bolo riskantné z toho dôvodu, že by sa mohlo začať siapať naspäť do mňa. Ja som ale povedal presne o tej vízii, ako ešte stále chuchvalce odchádzali, tak som ich nechcel so sebou zobrať preč. Kolega Taranis súhlasil so mnou v tom zmysle, že to bolo na mne, aby som vyšiel, keď som na to pripravený. Ale samozrejme obaja majú pravdu, že áno, intuitívne by som mal ísť až keď je dokonané, ale nie na úkor toho, aby som odišiel “nečistý”. No mal som taký hlboký pocit spokojnosti, že som si úplne istý, že som ten správny moment vystihol.

Oh a ako som písal “Ja by som mal na to čo najrýchlejšie zabudnúť.”, tak napísanie tejto správy považujem za úplne finálnu bodku za tým čo sa tam stalo, akési moje osobné NIHIL, ktoré uzavrie celú túto kapitolu môjho života, aj akékoľvek spojenie či myšlienku na to tam dole v zemi. A ako kolegovia vraveli, že tie bytosti čo sú tam si to energetické niečo pekne rozoberú na drobné a spapajú. Tak dobrú chuť, tieniky! 🙂

Celú cestu do Centrály som bol veľmi veselý, videl život úplne inými očami. Aj rozprávalo sa mi oveľa lepšie, i vety som dokázal lepšie formulovať. Avšak najlepší dôkaz toho, ako som bol naspídovaný bol večer, keď som mal bicyklovať naspäť na záhradu. Trasa, ktorú aj v tejto relatívne dobrej kondícii dávam za cca 25 minút som zvládol za 16 minút a 24 sekúnd. Maximálna dosiahnutá rýchlosť 35 km/h, pričom štandardne býva 25 km/h. Zatiaľ pociťujem také zmeny, že sa mi oveľa ľahšie komunikuje, som bezprostrednejší, prestávam mať zábrany/obavy, že “čo povedia ľudia”. To je už ich problém, nie môj. Aj keď prosto niečo nie, tak nie. Nevravím, že problémy odkladám, ale keď má niečo čas, tak sa do toho jednoducho nehrniem. Lebo ako sa vraví, mladosť a zdravie máme len jedno.

Dodatok: V piatok 28.7. som môj rekord 16 m 24 s tromfol s 15 m a 37 s. Ale ešte zaujímavejší zážitok bol, keď som v pondelok ráno v Tescu kupoval víno. Za pohárik mi pomáha uvoľniť pamäť a lepšie písať správu. Ale nesmie ho byť moc viac, lebo to už nerobí dobrotu a efekt je práveže utlmujúci. Tak som teda šiel k samoobslužnej pokladni a tam pokladníčka, taká relatívne mladá baba, vyšla von z pokladne, keďže nikoho nikde a išla na blízku vykladať do regálov. Nablokoval som najprv šunky, syry, no a ako posledné víno, ktoré samozrejme potrebuje schválenie. Tak som na ňu kývol v zmysle, ze načim jej pozornosť. Prišla bližšie, že čo, tak vravím, prosím schváliť. Pozrela, uvidela víno a spýtala sa vážne a dosť stroho: “Vek??”

Zasmial som sa, bo ma to pobavilo, tak sa napokon aj ona pouškrnula (ale len jemne), keďže zjavne sa ho asi nedozvie a v pokladni (tej klasickej, nie na samoobslužnej) mi ho schválila. Akože oookeeej, uznávam, bol som oholený, vlasy umyte, všeeetko, ale tak… Sa mi ešte nestalo, aby sa ma spýtali na vek…

Celkovo však, pre mňa tento rituál bol nádherný zážitok, takže vysoko doporučujem, ak potrebujete riešiť nejaké staré zažraté programy, alebo zmenu identity. Samozrejme ale nezabúdajte na prípravu, zváženie, či to naozaj chcete a tiež pamätajte, že toto všetko je len polovica, ale človek tiež musí priložiť potom ruku k dielu a pomáhať svojimi rozhodnutiami, aby sa jeho nové nastavenie [z]realizovalo. Nedá sa len tak sedieť so založenými rukami, otvoriť ústa a čakať na pečené holuby z neba. Akože, rituál dá ten prvotný potrebný boost, ale potom treba aj kone zapriahnuť a ťahať. Ďakujem moc obom kolegom, že toto nado mnou vykonali. 🙂

Keď som sa vrátil do Centrály, tak ma tam už čakal kolega NVK Ašarat. Porozprával som mu, ako som sa pri tom rituáli cítil a ešte som sa snažil opraviť klávesnicu notebooku, avšak bolo mi jasné, že to je na dlho, tak som ho dostal na servis domov. Tohto času je už nová klávesnica vymenená, systém Windows 8.1 preinštalovaný na Windows 10, disky C: a D: spojené do jedného celého disku C:, všetky aktualizácie nainštalované, takže vrátiteľný naspäť do Centrály. 🙂

S kolegom Ašaratom sme sa rozprávali aj o výučbe, ktorú mali kolegovia cez ostatný víkend. Ako dostali kolegyňa Majsterka Anat a kolega Majster Cháron zasvätenie v oblasti liečiteľstva, keďže budú písať aj majstrovskú prácu. Tiež sme hovorili aj o čítaní ochranných zvitkov pre ochranu Centrály a ľudí v nej. Že to kolegovia čítali, aj písali kliatby, prosto že boli veľmi šikovní. Lebo totiž mi kolega Ašarat pred pár týždňami navrhol, že by tieto zvitky nado mnou prečítal na ochranu pred Prázdnom, lebo je možné, že aj ono na mňa pôsobí. Ale aj keby nie, určite mi to neublíži. Avšak, zrazu povedal niečo v tom zmysle (parafrázovane), že: “Čo by si povedal na to, keby som ťa tiež zasvätil v oblasti liečiteľstva? Aj keby si majstrovskú prácu nenapísal, lebo tvojou majstrovskou prácou je to vrecúško, ktoré si pre mňa vyrobil a som s ním veľmi spokojný.”

Veľmi mu pomáha a ja som moc, ale fakt moc rád!

Oh a aby som nezabudol, počas celého toho času si dal na seba môj majstrovský znak a nabíjal ho takto. Ďakujem!! 🙂

Pochopiteľne som sa veeeeľmi potešil, moc ma to prekvapilo a som veľmi vďačný. Tak supeeer, ideme na to. Obliekol som si plášť, ale znak si nedal, lebo ho mal kolega Ašarat. Začal sa pripravovať a zrazu som z neho cítil sálať také teplo, že až! Toto bolo úplne neodškriepiteľné, že sa tie energetiky rozprúdili. Aj keď kreslil znaky na moje dlane a potom položil svoje dlane na moje, kúril ako radiátor. A čo ešte keď dal svoju ľavú dlaň na moju pravú a svoju pravú ruku priložil na moje čelo! To ešte bolo prúdenie tepla cez moje telo! No prosto jednoznačne, bol vo vnútri, za mojou ochrannou bariérou cez ktorú nepreniká nič. Keď sme skončili, tak som mal veľmi silné nutkanie mu to hneď aj zreferovať, ako veľmi intenzívne som to cítil. Veľmi sa potešil, že bolo takto cítil, lebo má rovnaký problém ako ja, že on tiež má taký čas mlčania. Tak teraz mal odo mňa spätnú väzbu, že ozaj-naozaj pofungovalo a bola to pecka! 🙂

Po čase prišiel aj kolega Emeritný VVK VK Anubis, tak sme sa ešte rozprávali o priebehu rituálu, povedal svoje pocity a zopakoval doporučenia a rady čo ďalej, aby som z neho čo najviac vyťažil. Potom ho kolega Ašarat poprosil o pomoc pri čítaní ochranných zvitkov. Malo to tak prebiehať, že najprv bude kolega Ašarat čítať zvitky (boli tri strany) a posielať ochrannú energetiku a kolega Anubis mu bude asistovať, tiež posielať energetiku. Potom sa vymenia, Anubis bude čítať zvitky a Ašarat bude jeho asistentom, pričom obaja budú tiež naraz posielať.

Tak aj bolo. Počas tohto boli trocha odo mňa vzdialenejší, t.j. za bariérou. Anubis bližšie, Ašarat ďalej, takže ten efekt som potom na konci dokázal len tak jednoducho popísať, že som cítil chlad. Veľmi jemný. Bolo to opačné než pri zasvätení, keď to bola horúčava.

Inak, pre upresnenie, kolega Ašarat mi s týmto nápadom volal počas mojej dovolenky, aj mi povedal číslo strany v novej Knihe mágie, kde si môžem tieto zvitky prečítať, aby som vedel, o čom to bude. A veru som si aj poctivo prečítal (v elektronickej podobe, keďže som bol mimo civilizácie) a už vtedy som videl/vedel, že sú dosť dlhé. Aj to som cítil, že je to poriadne mocná kliatba, lebo dajako…….. automaticky? či intuitívne?, či ako to nazvať, som ju čítal s veľkým rešpektom. A ešte keď sa to stupňovalo, tak mi bolo jasné, že beda tomu, kto by niečo zlé chcel vykonať, škodiť, kreposti stvárať a nás nejako ohrozovať. Ale súčasne ma niektoré pasáže napĺňali priam až radosťou, lebo rezonovali s mojou túžbou/vnútrom. Toto:

“Vyhnite sa dotykom smrti oprávneným bytostiam a naopak, stiahnite do svojej opatery to, čo na nich bude a bude ich ohrozovať na živote a i zdraví. Očistite ich auru, telo i dušu a zbavte nánosov bytostí, kliatob, programov, entít, vplyvov sily a pôsobenia prázdna a i tu nespomenutých, no zahrnutých foriem, čo by mohli ohroziť ich bytie.”

Lebo až Anup a Anách Rúth stiahnu toto všetko zo mňa, tak to by bolo naozaj veľmi, ale naozaj veľmi dobré. No a ja si tak trocha neskromne myslím, že zrejme už sťahujú, lebo to všetko čo sa mi tento osudný víkend stalo, tak to bola synergia toľkých atómoviek, že ak mi už toto nepomôže, tak už naozaj NIČ. A keďže cítim ten efekt, nech už sa zakráda sebemenej pomaly, lebo tento prepis existencie nie je zo dňa na deň, hejže nie? Tak jednoznačne tu je a prispejem k nemu čo najlepšie. Tu som inak počas písania správy mal pochybnosť, či kolega Anubis pred čítaním zvitkov priestor zapečatil a po ňom odpečatil, ale kolega Ašarat ma informoval, že toto nebolo. Zjavne sa mi to pomiešalo s rituálom, kde sa zapečaťovalo. :-S

Po tomto čítaní zvitkov sme sa ďalej rozprávali a kolega Ašarat zrazu navrhol, že keď sa nám už tak dobre darí, či by som nechcel aj výmenu časopriestoru. Jeho ponuka ma síce aj veľmi potešila, ale súčasne som sa aj zháčil, lebo som dajako mal pocit, že nie som na to vnútorne pripravený a tých zmien bolo teraz naraz moc veľa a bolo by lepšie, keby sa tak akože uhniezdili, zrealizovali. Aby sa to tam navzájom nepomečovalo a potom by bol výsledný efekt dosť otázny. :-S Síce sa spýtal Anubisa, či by to nenarušilo rituál a on aj povedal, že nie, ale i tak. Nebol som na túto možnosť pripravený, takže sme sa napokon zhodli, že nesilme to, radšej výmenu časopriestoru pri najbližšom stretnutí. Keď si aj rozmyslím/pospomínam, ktoré roky by som vymenil. Akože, štandard je narodenie, ale boli to časy, keď som sa vraj trápil s ekzémom a alergiou.

Takže budem si musieť poriadne rozmyslieť, s ktorými rokmi prevedieme túto výmenu časopriestoru. Ale samozrejme ma to láka, lebo ja inak rád skúšam všetko možné, aj keď väčšinou to na mne nefunguje. Teraz myslím kadejaké prípravky. Na iných to fest zaberá, ja si ani nevšimnem… :/ Alebo, všetky zaujímavé veci sa dejú iným, ale nikdy nie mne. Napríklad, kopec ľudí videlo UFO, ale ja nikdy! Alebo videli duchov, ale ja, ktorého láka takéto vidieť a samozrejme skúmať, ani náhodou! Prosto boli časy, keď som si len povzdychol, že všetky vzrušujúce veci sa dejú každému inému, len mne nie. Tak snáď táto výmena by bola konečne niečo také zaujímavé, ktoré by sa dialo mne a mohol by som si to a) užiť b) poštudovať, poanalyzovať a možno z toho aj dajaký rešerš/správu napísať, ako to dopadlo. Takže z tohto pohľadu sa na to aj moc teším.

Všetkým zúčastneným kolegom ďakujem za ich pomoc a tiež aj za veľmi príjemné chvíle strávené v ich prítomnosti. Veľmi som si tento víkend užil a bol pre mňa veľmi poučný a verím, že ma posunul o stupienok vyššie vo štveraní sa na Ohnivú horu a tiež aj v osobnom/osobnostnom raste. Tie efekty jednoznačne cítim, aj keď sa realita snaží ich prehlušiť a nakladať na mňa co to dá. No napriek tomu sa mi týmto záťažiam ľahšie odoláva, nebývam taký vyčerpaný, že aj málo spánku ma neodrovná ako predtým. Akože, spať treba, to nie, že nie, lebo je to veľmi dôležitá regeneračná fáza dňa. Ale ak náhodou sa také stane (spánkový deficit), tak nechodím sťa múmia s rukami vystrčenými pred sebou. Práve z tejto nedele 30.7. na pondelok 31.7. som spal ledva 3 hodiny a predtým mi v práci, ak som nebol v kuse v pohybe, začali klipkať oči a teraz vôbec! Nerobilo mi problém normálne fungovať aj počas dlhodobého sedenia. Teda áno, je to jasné, toto sa môže diať len a len preto, lebo som prosto mladý a zdravý. No a samozrejme aj sebavedomý! Oh, a nech nezabudnem, ešte aj pekný. 😉 🙂

Prečo? LEBO SA TAK CÍTIM.

Regulus