Prečo pripútanosťou ega? Pretože si myslíme, teda naše ego, že sú veci, ktoré potrebujeme, nemôžeme bez nich žiť, alebo budeme bez nich trpieť. Niečo sa rozhodneme chcieť a nepustíme sa predstavy toho, že ak to získame, budeme šťastnejší. Stane sa ale dosť často, že po získaní toho, o čom sme tak dávno snívali, si uvedomíme, že to nemá pre nás skoro žiadnu cenu.

Myslím si, že najnevhodnejšie sú emocionálne putá, ktoré sú spojené najmä s naším pripútaním sa k našim pocitom, či vzťahom s inými ľuďmi, či myšlienkami. Ak máme pocit, že potrebujeme niekoho iného, aby vyplnil prázdnu medzeru v nás samých, a pripútame sa k tejto myšlienke, môžeme zažívať utrpenie, ak túto osobu stratíme.

Mať pocity je veľmi dôležitá súčasť našej ľudskej skúsenosti, ale byť pripútaný k istému pocitu nie je veľmi prospešné. A hlavne nie, ak sa to prejaví pri práci v mágii. Prax vedomého pozorovania nášho „utrpenia“ nám umožňuje, aby sa harmónia dostala do našich hlbín vnútra, kým nebudeme v úplnom zmierení sami so sebou.