S emóciami narábajte vedome, ak s nimi budete narábať vedome, získate určitý nadhľad. Pri práci s naším vnútrom si musíme uvedomiť, s čím všetkým sa musíme popasovať. Jednou zo základných a najzložitejších prekážok sú emócie. V základe vám poviem, že kým ich dokážete v tom svojom vnútornom neporiadku rozoznať, prejde ešte veľa času. Ak máte to šťastie a dokážete už teraz rozoznať konkrétne emócie, aj tak verím, že vám moje ďalšie riadky niečím prispejú. Keď ste na tom ale ako ja, na začiatku svojej cesty, stávajú sa vám možno také nepatrné omyly.

Predstavte si takú situáciu:

Ste relatívne v pohode, sedíte po celom dni niekde na gauči a pozeráte film. Vtom k vám príde niekto a položí vám otázku, alebo sa vás na niečo opýta. Taká úplne nevinná vec, pre vás to ale bude ako rozbuška. Možno vyletíte a začnete kričať, nadávať, hádzať vecami. Po chvíli sa zastavíte, prebudíte sa z tranzu. Je vám ľúto, čo ste spravili, povedali… . Trápite sa, možno budete mať nakoniec dosť odvahy sa ospravedlniť.  K čomu ale smerujem? Tieto iracionálne výbuchy spôsobujú emócie. Často svoje emócie, ktoré v nás vzbudia ľudia alebo isté životné situácie a my nemáme dosť odvahy ich prejaviť, odkladáme za pomyselnú priehradu. Po niekoľkých rokoch tohto takzvaného „odkladania na neskôr“ to nezvládne žiadna z našich priehrad. Predstavte si to, ako keď je priehrada v reálnom svete zaliata po výdatných dažďoch. Voda sa už takmer prelieva cez okraj. Čo urobia pracovníci na tejto stavbe? Otvoria stavidlá, čo sú malé otvory odvádzajúce vodu, aby to priehrada zvládla. Takto časť vody vytečie a pohroma je nateraz zažehnaná. Vy sa vyventilujete na nesprávnej osobe. Ranili ste niekoho city, ale v podstate sa vám uľavilo. Nakoniec sa táto priehrada môže aj pretrhnúť. V istom prípade vás to len trochu zasiahne. V tom najhoršom prípade vami tie potlačované emócie prejdú, zmetú všetko, čo sa im postaví do cesty, vo vás potom nezostane kameň na kameni. Zostanete prázdnou schránkou. Zostanete ako zamrznutý v čase a priestore. Aj dýchanie – budete mať pocit, že musíte kontrolovať. Takýto stratený a bez zmyslu v živote, začnete hľadať spôsob, ako sa pohnúť ďalej a znovu nájsť samých seba.  

Prečo píšem dnes o emóciách? Sú súčasťou každého z nás a pri práci so samým sebou bude pre vás jednou z hlavných úloh vyprázdniť svoju priehradu a pochopiť, prečo v nás vyvolávajú isté situácie emócie. Niekedy sa môžeme cítiť úplne v poriadku – keď nás zrazu život sám môže vystaviť nejakému vplyvu. Stretnutiu s bývalou priateľkou, strateným členom rodiny, alebo niekým, kto nám v minulosti veľmi ublížil, alebo komu sme v minulosti ublížili my. Sú, myslím, viaceré spôsoby, ako si poradiť s takýmito emóciami, ktoré prídu v týchto pre nás najmenej príjemných situáciách.

Jedným z týchto spôsobov je tento – v momente, keď si uvedomíme, že sme vystavení a pohltení emóciami a jednáme iracionálne, zastaviť sa, nedokončiť už nič, čo ste chceli povedať.  Tu si uvedomte jednu vec. Kedy si uvedomíte to, že pracujete pod emóciami? Zvyčajne až keď je neskoro. Budete si musieť nechať niekde v pamäti, že sa chcete postaviť vlastným emóciám. Že to chcete zachytiť. Možno to bude chcieť viacero pokusov, ale časom si to stále skôr a skôr uvedomíte a nakoniec sa raz zháčite skôr, ako poviete nejakú štipľavú vetu alebo vybehnete z domu a tresnete dverami.