My hľadáme budúcich reálnych mágov, nie manekýnov na maškarný ples. Treba si uvedomiť, že skutočne „imidž je vám nanič“, teda imidž mága ovešaného od hlavy po päty magickými znakmi a lebkami, je zbytočný. Ak niečo viete, treba prísť a dokázať to reálnymi skutkami, nie len slovami samochvály. Ak budete len rozprávať, čo všetko viete a kde kto vás volá a kam a načo, a pritom je to len váš vlastný sebaklam… Môže sa vám potom pritrafiť to, čo som raz zažil s Ašaratom. Stretli sme človeka, ktorý mu hovoril, čo všetko on už dokázal a aký je známy, pre koho každého už čo riešil. Ašarat ho celý čas počúval bez prerušenia a keď dotyčný skončil, spýtal sa Ašarata, či teda o ňom už počul. Ašarat zareagoval ako obvykle svojsky: „Áno, počul som už o tebe veľa, síce zatiaľ len od teba, ale počul som.“

Nie je to možno najideálnejší začiatok tejto kapitoly, pre mnohých bude ale tento prvý bod ich najväčšou skúškou. Pre väčšinu z nás je práve čelenie strachu tou najväčšou výzvou, pred akou zvyknú v živote stáť. Najčastejšie máme strach práve z neznámeho. Musím povedať, že čeliť práve neznámemu v podobe slov druhého človeka, bolo vždy pre mňa tou najväčšou z výzev. Osloviť niekoho a len tak čeliť jeho odmietnutiu. V tomto prípade môže ísť o veľa rôznych prípadov, od oslovenia kolegu v práci, aby vám vysvetlil niečo, čomu vy sami práve nerozumiete, požiadať ho o pomoc, keď si neviete dať rady. Môže ísť aj o žiadosť do novej práce, kde potrebujete osloviť potenciálneho šéfa, alebo o vstup do nejakej organizácie, kde by ste chceli robiť dobrovoľníka. Alebo nový športový tím či krúžok, kam by ste radi chodili? 

Milí priatelia, dnes som sa znova ocitol v historickom centre nášho hlavného mesta, tak som túto príležitosť využil na krátky tréning v preciťovaní energetík sakrálnych stavieb, a keďže sa už chcem v tomto posunúť ďalej, dal som si za cieľ rozlíšiť energetiky jednotlivých častí priestoru. Konkrétne som chcel skúsiť, či dokážem rozlíšiť vyžarovanie krypty, ktorá je pod kostolom – Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov, ľudovo nazývaný Františkánsky kostol, od celkového vyžarovania priestoru kostola.

Raz nám naša vtedajšia učiteľka MNR. Maat po návrate z tréningu v kaštieli odporučila, aby sme si aj doma, v mieste bydliska, našli svoje vlastné tréningové miesto, alebo miesta, kde môžeme trénovať, precvičovať, napríklad preciťovanie energetík aj mimo času stretnutia skupiny. Vtedy som to nejak nechápal, čo, kde, ako?…

V postojoch k smrti počas dejín spoločností vidieť zmenu, pretože na začiatku vývoja ľudstva sa človek veľmi nezamýšľal nad vlastným koncom. Až o niečo neskôr chápe sám seba ako smrteľného. Až na vyššom stupni vývinu sa vedomie dopracováva k predstave posmrtného života. Strach zo smrti u našich prapra predkov (asi až praľudí) bol spojený s rituálom prechodu, nebol to ten strach, ktorý pociťuje dnešný moderný človek.

Jedna z dvoch najstarších emócií, ktoré sa objavili na Zemi, je strach. Strach je prirodzená odpoveď na ohrozenie, či už telesné, alebo psychické.

„Nie je dôležité nemať strach, ale dôležité je vedieť si s ním poradiť.“