Za viac než tri desaťročia, počas ktorých sa venujem výučbe mágie a vedeniu magických spoločenstiev, som stretol mnoho ľudí. V roku 1992 som sa stal Veľkňazom, v roku 1993 Najvyšším Veľkňazom Spoločenstva Anách a od roku 1995 som aj Najvyšším Veľkňazom spoločenstva Selekcia. Niektorí z ľudí, ktorých som na tejto ceste stretol, zostali mojimi kolegami dodnes, iní odišli vlastnou cestou. S mnohými som prežil krásne chvíle, ale boli aj obdobia, keď naše vzťahy neboli jednoduché.
Za tie roky som musel prijímať množstvo rozhodnutí. Niektoré boli ľahké, iné veľmi náročné. A dnes už viem, že nie všetky boli správne.
Nie všetko, čo sa nenachádza na internete, nikdy neexistovalo.
Úvodom: Tento príspevok zverejňujem mimoriadne, mimo bežného poradia pripravovaných článkov. Jeho téma je trochu odlišná od toho, čomu sa na svojich stránkach obvykle venujem. Rozhodol som sa však reagovať na informáciu, ktorá sa ku mne dostala, pretože sa týka histórie Spoločenstva Anách a samotnej existencie Selekcie.
Nedávno som sa dozvedel, že jeden z mojich kolegov zdieľal na Facebooku niektorý z mojich príspevkov. Ako to už na sociálnych sieťach býva, objavili sa aj kritické reakcie. Jedna z nich údajne spochybňovala nielen obsah príspevku, ale aj samotnú existenciu historického Spoločenstva Anách.
Lesná mágia, runy, liečivé byliny a spoločné štúdium mágie. Každý mág kráča vlastnou cestou poznania. Keď sa však tieto cesty stretnú, môžu vzniknúť nové skúsenosti, poznatky a pohľady na svet.
Čo si predstavíte, keď sa povie mágia?
Možno staré knihy, tajomné symboly, runy, bylinky, les alebo rituály, ktorým dnes už mnohí ľudia celkom nerozumejú. Možno si predstavíte svet vzdialený každodennému životu, ukrytý niekde medzi legendami, tradíciami a tajomstvom.
Tento príspevok je o niečo dlhší než moje bežné príspevky. Tentoraz som ho však nechcel skracovať iba preto, aby sa čítal rýchlejšie. Téma, o ktorej píšem, je pre mňa príliš osobná a zároveň príliš dôležitá na to, aby som z nej vybral iba niekoľko myšlienok.
Chcel som v ňom zachytiť čo najviac z toho, nad čím premýšľam, keď uvažujem o budúcnosti Selekcie. O jej vývoji, tradícii, mojich učiteľoch, mágii, ktorú som od nich dostal, o tom, čo sme počas rokov vytvorili my, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorí raz prídu po nás.
Čo je to zasvätenie v mágii? Prečo vzniklo a aký má význam v Spoločenstve Selekcia?
Slovo zasvätenie patrí medzi tie pojmy, ktoré sa v mágii používajú veľmi často. Mnohí ľudia si pod ním predstavia tajomný obrad, pri ktorom sa má z človeka zo dňa na deň stať mág alebo získať zvláštne schopnosti. Takéto predstavy však bývajú veľmi vzdialené od reality.
Aj v Spoločenstve Selekcia je zasvätenie dôležitou súčasťou cesty. Nie preto, že by samo osebe z človeka urobilo mága, ale preto, že môže pomôcť prebudiť to, čo v človeku už prirodzene existuje.
Keď sa dnes povie magické rúcho, väčšina ľudí si predstaví dlhý plášť alebo tajomnú postavu z filmov. V skutočnosti však magické rúcho nikdy nebolo módnym doplnkom. Bolo symbolom príslušnosti k tradícii, úcty k magickej práci a v minulosti často vyjadrovalo aj zaradenie človeka vo výučbe.
Počas celej histórie nášho učenia sa magické rúcha používali prakticky nepretržite. Menili sa ich podoby, farby aj spôsob nosenia, no ich význam zostával rovnaký.
Niekedy sa ma ľudia pýtajú, či sa mágia za posledných tridsať rokov zmenila. Odpovedám im, že nezmenila sa jej podstata. Zmenili sa však možnosti výučby, študijné materiály, technológie aj samotní ľudia. Keď sa dnes obzriem späť, uvedomujem si, akú dlhú cestu sme spoločne prešli.
Keď sa dnes obzriem späť, uvedomujem si, že od mojich prvých prednášok uplynulo už 32 rokov. Mnohí si myslia, že moja učiteľská cesta sa začala vznikom Spoločenstva Selekcia, ale nie je to celkom tak.