Sedím si tu tak sám doma, počúvam hudbu a snažím sa dať dokopy zopár viet, slová o tom, čo nasledovalo po mojom zasvätení na majstra mágie. Sám som bol zvedavý, čo to so mnou urobí, a aj kolegyňa Maj. Anat sa ma pýtala, no, ako sa cítiš ako majster mágie, čo sa zmenilo? Vtedy bolo ale príliš skoro na nejaké dojmy, postrehy, takže to skúsim napísať teraz, s odstupom času a po nejakých skúsenostiach.

Rád by som vám povedal o dvoch svojich skúsenostiach, z posledných týždňov. Ktoré som strávil na cestách po západnom Slovensku.

Niekedy sa nám naskytne príležitosť troška si potrénovať aj keď sme to práve nemali v pláne, ja takéto príležitosti celkom rád využívam.

Prvé slová čo ma napadnú je odpustenie v utrpení, pretože z magického hľadiska si treba obrazne povedané urobiť poriadok na stole. Pre lepšie pochopenie uvediem že počas životnej púte si všeličo pozbierame na seba a príde chvíľa kedy sa toho chceme zbaviť ale to zďaleka nie je také ľahké alebo či je to vôbec aj možné.

Život nás neustále posúva na miesta kde máme v danej chvíli byť, spája nás s ľuďmi,
ktorý nás majú niečomu priučiť a takto sa náš celý život vlastne náhodne uberá smerom kým sa dostaneme na cestu po ktorej máme kráčať. Apropos “náhodne” .

Po urputnom boji s čarodejncou sa vlk sa rozbehol smerom ku vaku, ktorý zo seba strhol, Starec sa podoprel o svoju palicu, lebo už nevládal ani stáť na nohách od únavy a smädu. Vlk bežal tunelom v myšlienkach sa vracal udalostiam, čo sa stali bolo mu to blízke, ale zároveň aj cudzie, ako zviera nechápal, čo sa to vlastne deje. Vlk Mortag dorazil ku vaku zohol sa schmatol vak do svojej papule a bežal späť za starcom