Myslím si, že zatiaľ čo smrť je definitívna, ohraničená v čase, nesmrteľnosť nekončí, trvá. Túžba po nesmrteľnosti sa najčastejšie opisuje ako prejav strachu zo smrti. V skutočnosti však znamená oveľa viac. Sme smrteľní a zároveň nesmrteľní. Nesmrteľnosť je v tom, že existuje reinkarnácia. Naše duše v nás žili už skôr a budú žiť v nás zase. To je naša nesmrteľnosť. Po narodení neprichádza na svet čistá, panenská duša, pretože každá duša má za sebou dlhú reťaz pozemských životov. V každom živote bola konfrontovaná s určitým učebným plánom, ktorý lepšie, alebo horšie splnila. Ak zomrie človek, len vo veľmi zriedkavých prípadoch splnil a pochopil všetky úlohy a požiadavky osudu. Takmer vždy zostáva niečo, čo nevy-riešil a nepochopil.

K napísaniu majstrovskej práce na tému „Umieranie a smrť“ ma oslovila, okrem môjho vlastného záujmu, aj kniha Ašarata a Tary „Za závojom smrti“. Pri čítaní tohto diela sa mi rozšírili poznatky o pohľad na umieranie, smrť, pochovávanie, posmrtný život, znovuzrodenie, teda na smrť ako takú od jej prvopočiatku, cez spôsob akým prichádza, ako ju človek cíti, prežíva a vníma, … a ukázala mi, že smrťou život naozaj nekončí. Preto je smrť daná človeku, aby sa, keď už myslí na jej nevyhnutnosť, naučil chápať svoju bytosť, naučil sa pretvárať seba a svoju podstatu, ceniť si vymedzeného času pre duchovné dozrievanie. Smrť, to sú len určité dvere do skutočnej reality. Skutočný život, myslím si, je na „druhej strane“, pretože keď človek zomrie, v podstate sa zobudí. Keď človek „zomrie“ a spozná tú druhú stranu, už ne-chce ísť späť.

Skôr, ako pristúpiš k priamej tvorbe kliatby, treba pochopiť, ako ju tvoriť a ako ju zložiť a oživiť. Pre tento účel som na výučbu vytvoril niekoľko úvodných textov. Beriem to tak, že už vieš a chápeš pojem SLOVO. Teraz teda treba zložiť úvodné vety, ale ako?

Povedaním, že musíme odstrániť kameň z našich vlastných očí predtým, ako odstránime slamu z očí nášho suseda, dospejeme k nášmu rozvoju, postupu.

Inšpirovaný príspevkom kolegyne, vybral som sa na cintorín v mojej rodnej obci. Upravil som hroby mojich rodičov a brata, zapálil sviečky, chvíľu postál, pospomínal.

Niekedy sa v mysli zastavím a obzriem späť iba preto, aby som sa usmial a povedal niekde do vesmíru úprimné ďakujem. Tak to bolo aj v sobotu 6.októbra v noci, keď som sa vracal domov po akcii Singapur. Zobraziť celé »