Vždy, keď idem trénovať na cintorín, si uvedomujem, že je nevyhnutné rešpektovať samotný cintorín aj všetko, čo sa na ňom a v ňom nachádza. Základy vstupu väčšina z nás pozná, no napriek tomu považujem za dôležité pripomenúť, že je potrebné požiadať lokalitu a bytosti v nej o vstup a vnímať jej „náladu“.

Poznámka pre čitateľa

Tento príspevok je odborne náročný a pracuje s pojmami, ktoré presahujú bežné chápanie mágie či spirituality. Nemusí dávať okamžitý zmysel každému – a je to v poriadku.
Niektoré texty prichádzajú skôr, než dozrie čas ich pochopenia. Keď sa k nim človek vráti neskôr, často zistí, že zrazu hovoria jasne.

V Ašaratových knihách sa ukrývajú vrstvy poznania, ktoré sa neodhalia pri prvom čítaní.
Nie sú to knihy určené na jednorazové prebehnutie očami. Sú to živé učebnice mágie, mapy duchovných svetov a brány k hlbšiemu vedomiu, ktoré sa otvárajú postupne, podľa úrovne zrelosti toho, kto do nich nahliada.

V mágii sa často hovorí o presnosti, disciplíne a citlivosti pri práci s energiou.
Žiaci aj mágovia majú prirodzený rešpekt pred rituálom a často sa boja, že ak urobia chybu, môže to mať následky. Tento strach je pochopiteľný, no ak má človek kráčať cestou mágie, musí pochopiť jednu základnú pravdu:

V začiatkoch mojej práce s adeptmi mágie som ešte nemal vytvorený dnešný ucelený systém výučby. Bolo to obdobie hľadania, neustáleho pozorovania, vnímania energie a priameho vedenia žiakov bez predpripravených osnov. Napriek tomu existovali štyri základné body, ktoré tvorili pevný základ výučby mágie ešte pred vznikom dnešného deväťstupňového systému.

Mágia má mnoho podôb. Niektoré z nich sa rodia v tichu chrámu, iné v samote duše.
No jedna z najhlbších foriem sa neraz objavila tam, kde by ju nik nečakal – za väzenskými múrmi, v časoch, keď sloboda bola len myšlienkou.