Keď sa obyčajný deň zmení na udalosť, na ktorú sa nezabúda

Počas viac ako tridsiatich rokov výučby mágie som so svojimi kolegami zažil množstvo situácií, ktoré sa nám navždy vryli do pamäti. Niektoré boli vážne, iné nebezpečné a niektoré mali zvláštnu schopnosť spojiť rešpekt s úsmevom. Presne medzi také patrí aj prípad dimenznej brány pri kaštieli, kde dlhé roky prebiehala výučba Spoločenstva Selekcia.

Mágia sa nikdy nezastavila — menila sa s ľuďmi, s krajinami, s potrebami doby.
Predpoklad, že existuje „čistá“ nemenná forma je mýtus. Na druhej strane existuje zdravé jadro, ktoré drží prax pevne pri zemi. V texte nižšie rozoberám, ako v Selekcii pracujeme s napätím medzi tradíciou a modernými prvkami, a prečo je dôležité oboje udržať v rovnováhe.

Výučbe mágie som sa venoval od prvého dňa vzniku Selekcie. Bola to pre mňa prirodzená súčasť života – niečo, čo ma napĺňalo, ale zároveň aj zaväzovalo. Od začiatku som pritom nikdy nevidel učiteľov, ktorých som vychovával, ako konkurenciu. Na iných ezoterických kurzoch to bolo bežné – učiteľ si strážil svoje „tajomstvá“ a žiakov nepúšťal ďalej. Ja som to vždy cítil inak.

Prečo som začal písať Knihy mágie – od ústneho odovzdávania k živému učeniu

Ako vznikla myšlienka Kníh mágie

Učenie mágie bolo od pradávna odovzdávané predovšetkým ústnym podaním. Takto to poznáme zo starých tradícií, ktoré k nám prichádzajú cez generácie – majster hovoril, žiak počúval a učenie sa prenášalo priamo cez slová, osobnú skúsenosť a energiu. Práve takýmto spôsobom fungovala väčšina starých magických škôl, zasväteneckých spoločenstiev i duchovných smerov.

Tento príspevok pojednáva o náhľade do minulosti, keď starobylé civilizácie poznali techniky uzatvárania tieňov, a zároveň aj o tom, ako s nimi pracujeme dnes v modernej mágii.

V starovekých tradíciách, najmä v Egypte, sa verilo, že Tieň je samostatná súčasť človeka, ale aj samostatná bytosť schopná pretrvávať po smrti. Tieto „tiene“ sa mohli osamostatniť a pôsobiť v priestore ako strážcovia, sprievodcovia alebo dokonca hrozby.

Na mojej stránke www.asarat.sk v časti O mne, uvádzam aj vetu: „Veľký mág musí najskôr poznať staré do hĺbky – a až potom môže vstúpiť do priestoru nového.“Je to myšlienka, ktorá vo mne dozrievala dlhé roky a považujem ju za dôležitú nielen pre mňa osobne, ale aj pre všetkých, ktorí kráčajú cestou mágie. Práve preto sa k nej chcem vrátiť a rozvinúť ju v tomto príspevku.