Dňa 17.10.2022 sa uskutočnili skúšky člena Bomagnusa zo Spoločenstva Selekcia na
Hierarchický stupeň 2.
Na základe úspešne zložených skúšok povyšujem člena spoločenstva
Bomagnusa na Hierarchický stupeň 2.

MNR. Vhiolynta

Smrť každého človeka je jedinečná, no niektoré zmeny v správaní a fungovaní tela sú jej prirodzenou súčasťou. Pre ľudí, ktorých blízky dosiahol vysoký vek, alebo trpí nevyliečiteľnou cho-robou, môže byť prínosom, ak dokážu signály blížiaceho sa konca rozpoznať. Hoci neuľahčia odchod milovaného človeka, pomôžu im pripraviť sa na nevyhnutné a rozlúčiť sa. Umieranie je často aj dlhší proces, nie vždy je to tak, že zaspíme a umrieme. Niekedy sa človek na svoju smrť týždne vnútorne pripravuje a mení sa nám pred očami. Niekedy sa „spája s mŕtvymi“, je akoby v ich prítomnosti a komunikuje s nimi, teda emočné telo umierajúceho a emočné telo zosnulých sa dokážu na seba nakontaktovať a komunikovať spolu.

Zo spomienok skôr narodených ľudí sa dá zistiť, že ľudia zomierali doma, v kruhu svojej rodiny, známych a susedov. Smrť bola spoločenskou udalosťou, bola prirodzeným pokračovaním životnej cesty. Kedysi sa žilo v širšom kultúrnom spoločenstve, ľudia spolu zdieľali radosť i smútok. O smrti sa hovorilo otvorene, tieto slová počuli a registrovali aj malé deti a cítili, že téma nie je tabu. Mŕtvy zostal po svojom odchode istý čas v rodinnom dome, bol navštevovaný, … , bol vnímaný. Pohreb člena rodiny bol slávnosťou, ktorej sa zúčastňovali aj deti. V knihách a vo filmoch máme množstvo príbehov, keď človek cítiaci blízkosť smrti dá zavolať svojich najbližších, rozlúči sa s nimi, povie im slová ktoré považuje za potrebné povedať a spokojne zomrie.

Som poslom sily tých Veľkňazov, ktorí silu mali, majú a budú mať.
Som hlasom, som Majsterka nižšieho rádu Spoločenstva Selekcia.
Som tieňom.
Som v čase časom.
Nech naplní sa vôľa tých, ktorí sú mnou a ja som nimi a splynie so silou dávnych síl.
Nech splynú slová vo vety, nech naplní sa sila Slova a moja vôľa.
Som sila síl a sila Svetov Tiene, Ticho, Temno, Smrť …

Chcem týmto príspevkom pokračovať v téme „Umieranie a blížiaca sa smrť“. Možno to nezaujme každého, ale je to realita pre nás všetkých.

Umieranie je prekročením prahu, ktorý oddeľuje od seba ríšu života a ríšu smrti. Tieto dva svety nie sú odlíšené priestorovo, ide tu skôr o rozdielne stupne vnímania, alebo vedomia.
Umieranie je cesta, smrť je cieľ. Pozemská smrť nie je nič iné, ako zrodenie sa do duševnej domoviny, do príslušného paralelného sveta z ktorého sme prišli na terajší svet, teda vrátiť sa domov.