Niekde v podzemí …
Ťažko opísať dnešné stretnutie. Zmena bola už v tom, že do podzemia vošiel Ašarat sám a ku podivu sa tam zdržal krátko. Iný by si povedal, že len tam na chvíľku nazrel, či je tam všetko ako má byť a my kým sme prišli dole tak on sa už vracal späť. Opýtal sa ma či chcem teda pokračovať, či nie a ja som povedal, že áno. Povedal mi teda aký čas mám tam stráviť a že dnes oficiality vypustil keďže ten kolega ktorého učí iné veci,- ako je priestor uzavrieť a tak,- tu nie je. Ja som sa pobral do vnútra a on sa pobral preč a pri odchode neviem či mne, či sebe, alebo inému niekomu adresoval slová:„Je to samovrah….a stým ma opustili a nechali osamote“.
Pravda je taká, že už ako som vchádzal do podzemia mal som sto chutí sa otočiť a odísť, ale prekonal som tento pocit. Obliekol som si plášť, pripravil som si podložku a ľahol som si. Snažil som sa naplniť celý priestor svojou energiou. A v prvom momente som zo seba nedokázal dostať ani iskričku. Po chvíli som však v sebe rozprúdil energie. Zavrel som teda oči v očakávaní, že budem mať dosť času na to aby som si pripravil telo na to, čo má prísť. No ako som zistil práve ten čas bolo tiež to, čo som nemal. Pocítil som ako sa priestorom začala pohybovať energia. No táto energia sa dá prirovnať k tomu ako keď ožije vazelína a to riadne ťažká a mazľavá. Potom zrazu v okamžiku moje telo zdrevenelo, nedokázal som ním pohnúť. Cítil som sa ako väzeň vo vlastnom tele. Miestnosť bola chladná, telo nebolo moje a v tom som pocítil, ako keby mi niekto dal horúce dlane na stehná. Vchádzalo do mňa neuveriteľné množstvo energie. Napĺňalo mi to telo a hlavu mi išlo rozhodiť a z toho mi bolo na zvracanie. V jednom kuse som mal pocit akoby ma niečo vyhadzovalo s tela. Neviem koľko to cele trvalo, ale viem, že jediné čo som si uvedomil, že vidím boli zelené smaragdové oči. Nebol to pocit ako keď niekto na mňa útočil, ale akoby mi niečo ukazovalo niečo nové.

Otvoril som oči a opäť som pozeral na miestnosť, obyčajná miestnosť, obyčajné steny. Zavrel som oči a požiadal som priestor aby ma teda konečne prijal. Po chvíli akoby ten priestor prehovoril. Nemal som sa sústrediť iba na miestnosť v ktorej som bol, zrazu ako keby sa priestor otvoril a ja som sa stal súčasťou celého priestoru. Steny prestali existovať síce pre fyzický svet tam boli steny pre mňa však to bol priestor. Priestor ako celok a nie ako iba daná miestnosť v ktorej som ja sa snažil pracovať či jestvovať.
Keď som sa prebral mal som pocit, ako keby som bol vo svojej starej detskej izbe. Medzi tým som videl obraz akoby s minulosti. Ten istý priestor v podzemí a niečím čím som prechádzal ja prechádzal kedysi dávnejšie aj iný kolega. Priestor prestal mať hranice ktoré znázorňoval múr. Bol som v ňom, nie sám boli tam bytosti pohybovali sa v priestore mňa si nevšímali. V tej chvíli som konečne iba bol.
Po chvíli sa moja idylka skončila. Zase teplo na stehnách, telo sa mi stalo väzením a hlavu? Tak to je ťažko opísať. Tú som prestal ovládať a odolávať vnemom čo sa na mňa rútili, a prišiel strach. Strachu som nedal šancu prepuknúť bojoval som s ním, odišiel ostala len tá miestnosť a ja.
Steny akoby sa zmenili na energiu, energiu ktorá znamená iný svet. Keď som to chcel preskúmať niečo vošlo do miestnosti a prišli tlaky. No tie som už nezvládal ako ten slabší strach. Toto bolo iné bolo jasné, že tomuto sa nedokážem ešte postaviť. Prišlo to zo steny pred ktorou stál v úvode Ašarat a tie sily mi jasne ukázali že mám odísť. Rozhodol som sa teda odísť a neriskovať.

V tej miestnosti som mal vydržať hodinu a pätnásť minút, vydržal som dokopy štyridsaťpäť minút. Pre niekoho možno málo pre mňa skúsenosť ktorú som určite nedokázal vystihnúť v tomto príspevku.
Vonku sa prechádzal Ašarat s mojou kolegyňou a bavili sa o priestore. Tak trošku som čakal nejakú ironickú poznámku na moju adresu, že som zdrhol a podobne. V tom momente som si neuvedomil čo mi povedal a došlo mi to až potom.
Povedal: „dobre si urobil, že si tam nezotrval a chcel som po teba poslať už po polhodine, ale potom som si povedal, že ešte počkám. Bolo to z tvojej strany správne rozhodnutie pán kolega. Keby si tam zotrval tak by si bol buď blázon, alebo samovrah“.

Toto bola asi prvý raz, čo som na svoju adresu počul takto priamo, že niečo pochválil naozaj a nie len, tak aby sa nepovedalo a nevynadal mi. Dokonca dnes sme neboli ani daný na stupeň hmyzieho živočíšstva. Každopádne to zrejme v tých priestoroch bolo asi zaujímavejšie ako si myslíme my ostatný, keď on takto atypicky reagoval.

Rád sa tam opäť vrátim a som zvedavý, ako to zvládnem.

Tagy: energie v priestore, jemnohmotné svety, skúsenosti s mágiou, výučba mágie