Dovolím si malú citáciu: “Ale už si aspoň uvedomuje, že má niekde problém. Jediné, čo musí, je udržať si nadhľad a pozrieť sa na seba a svoje konanie objektívne a bezemočne, akoby “zhora”. Vtedy má šancu to zvládnuť.
Žiaľ nie všetci ktorí sa vydali na túto cestu došli do cieľa.
A ak sa Vám kolegovia chce, odpovedzte mi na otázku.
Keby ste vedeli čo vás čaká na tej ceste,ktorú ste absolvovali, vydali by ste sa na ňu znovu?

Naplnili sa moje slová, že to, čo obetujeme a to, čo dostaneme, nie je v rovnováhe?!
Inak povedané, budem citovať seba:
“Keď som prišiel do cieľa a obzrel som sa pochopil som, že som omnoho viac stratil, ako som získal.”

A predsa som rád tomu, čo som získal a dosiahol. I keď na sebe neudržím žehličku a ani len vidličku (nie som totiž hračka prírody), som ten kto som.
A som ten, kto neplače nad sebou a svojou existenciou biednych slabých “Veľkňazov”. Som Veľkňaz, ktorý je hrdý na svojich žiakov, ktorí prešli a smúti nad tými, čo nedošli a padli.

Som rád keď vidím, že čoraz viac vás prekonáva zakázané méty a otvárate cestu iným. Vo vás je budúcnosť a nie v starých skostnatených …. čo žijú pre seba a poslednú hodinu svojho života. V tej vraj čosi čo vedia chcú odovzdať.

Ďakujem.
Komu? Tým, ktorí pochopili, že som to nedával im, ale vám.
Týmito článkami dávate nádej, že moja myšlienka otvoriť Selekciu – Rád Ruže svetu, mala zmysel a nebudeme skrytí v podzemí starých pivníc, ale budeme dávať príchodzím um a skúsenosti, ktoré ste sami získali na vašej ceste.