Zaujalo ma niečo. Toto napísala o mne jedna moja žiačka a myslím, že vystihla moju podstatu asi úplne, hlavne v tej poslednej vete.

“…Do tvojho vnútra, tam kde si pustil mňa, nič z tohto sveta nezasiahne. Je to jednoducho na inej úrovni. Či si zlý? Nie si zlý, ani dobrý ani zlý, respektíve dobrý a zlý rovnako. Na teba sa kategórie dobra a zla akosi nevzťahujú. To len ľudia si vytvorili etiku, morálku a škatuľky „dobrý“ a „zlý“. Ty ich nepotrebuješ. Robíš to, čo máš robiť a ideš si za svojím cieľom. A či ťa kvôli tomu niekto nazve dobrým alebo zlým, ti môže byť naozaj srdečne jedno. Aj tak ťa nikto z vonku nepozná. Ľudia sa proste len boja sami o seba a tak sa skrývajú za pojem dobra, však čo keď náhodou je to s tým svätým Petrom pravda? Istota je istota, tak nech máme aspoň niečo na svoju obhajobu predtým, než nás šmaria do pekla.

Ale načo sú tebe takéto „hodnotenia“? Nikto na tomto svete z tejto pozície nikdy nebude vedieť objektívne zhodnotiť, či niekto konal skutočne dobro alebo zlo. Niekomu pomôžeš, niekomu nie, podstatné je, že to bude v rovnováhe. Je to ako v tej jednej knihe, ktorú si sa nedokopal prečítať – keď niekto spravil dobrý skutok, tí zlí dostali povolenie urobiť čosi zlé. Pretože najdôležitejšia bola rovnováha, aby nevyhrala ani jedna strana. Pretože aj najväčšie dobro sa vo svojom extréme premení na zlo, taoisti vedeli o čom točia s tým jin-jangom. A tak musí byť čosi na jednej aj na druhej strane. A ty si na oboch. Ja som ťa už videla vo všelijakých situáciách a aj tak si nedovolím tvrdiť, že ťa poznám.”