Keď som si myslel, že ešte mám Čas, bol som na omyle. Potom som zistil, že môj Čas vypršal.
A dostal som sa do reálu. Môj Čas odišiel vo vlaku, v ktorom som sedel. Sedel som v ňom a aj tak som ho dokázal zmeškať.
A tak teraz viem, že už nič nechcem zmeškať. Lebo zmeškať ten správny Čas znamená mnoho krát aj veľmi veľa navždy stratiť, hoci ten môj Čas nevypršal.

A prečo mnohokrát ten správny Čas zmeškáme? Preto, lebo nevyslovíme to, čo máme vysloviť, keď to treba vysloviť.
Lebo si myslíme: „Veď mám Čas to vysloviť a vysvetliť.“ Ale v skutočnosti ten Čas uplynul.
A preto treba vedieť, kedy je ten správny Čas. Čas na to, aby sme to vyslovili a vysvetlili.
Lebo potom sa môže stať to, že už nie je komu to vysloviť.

A čo vy ostatní, máte Čas?
Ale tu nejde len o to, čo chcete vysloviť, ide aj o to, ako žijete a nakladáte s Časom, ktorý máte.
Mnohí kráčate za svojím cieľom v Čase vám reálnom, ale je tomu vskutku tak?
Koľko krát odznelo, že dôjsť do cieľa mám Čas.
Veď som mladý a chcem aj žiť. A preto sa nevenujem škole, či už tej fyzickej alebo tej druhej. Možno tej fyzickej aj áno, ale čo tá druhá? Ktorá druhá škola to je?

Nuž napríklad cesta. Hoc cesta na imaginárnu Ohnivú horu.
Niekto svoju cestu na uvedenú horu odloží, pretože si plní iné povinnosti voči životu a niekto preto, lebo sa už stal majstrom a to mu tiež zabralo kus života a aj Času a chce si čo-to aj vyskúšať a povie si, že na všetko ešte mám Čas – som mladý.
Dokedy sme však mladí a kedy sme už dospelí a kedy zistíme, že Čas vypršal? No nejde len o ten Čas, ktorý je Časom mladých, ale ide aj o Čas tých, ktorí sú nielen ochotní, ale hlavne aj schopní učiť.

Niekto si zase povie najprv to, že: „Chcem to najprv spoznať a potom sa až rozhodnem, či tomu venujem svoj Čas.“
No spoznávanie toho je tiež Časom a to nie len vaším, ale aj Časom toho, koho o ten Čas takto oberáte.
Zamyslite sa preto aj nad tým ich Časom.

Ak tak učiníte, zamyslite sa aj nad tým, kto je imaginárnym učiteľom v danom Čase a kto je skutočným učiteľom v danom Čase. Hlavne však kto z vás ten správny Čas správne aj využíva alebo využil?
Aj na toto si musíte všetci sami odpovedať v tom správnom Čase.

Neodpovedajte však tak, že:
„Ja by som mal Čas, ale ten ktorý by ma mal učiť ho nemá.“ To nie je pravda, lebo ciest počas vášho Času je mnoho, ale reálneho Času však málo.
A vtedy sa musíte aj vy sami posunúť a učiť sa od iného, čo ten Čas má, aby ste boli pripravenejší na toho učiteľa, čo ten Čas teraz nemá.

Lebo! Čo ak zrazu ten učiteľ už Čas bude mať a vy nebudete pripravení na ten jeho zostávajúci Čas?!
Čo až potom možno zistite novú skutočnosť o Čase, že ten jeho Čas je už obmedzený a zistíte hlavne to, že ste síce sedeli na tom istom vlaku, ako váš učiteľ a aj tak ste ten vlak zmeškali.

Vlak Času toho, od koho ten Čas očakávate totiž môže isť iným tempom Času, ako je ten váš Čas a to aj napriek tomu, že v ňom sedíte aj vy.
A potom zistíte, že váš Čas odišiel práve na vlaku, v ktorom ste sedeli a mysleli ste si mylne, že ešte máte Čas a teda ten svoj Čas pred sebou.