Ak sa chceme vôbec začať pokúšať o komunikáciu s paralelnými svetmi, musíme mať už dokonale ovládnutú emóciu strachu a zároveň vedieť využívať svoj intuitívny strach na vnímanie okolitého priestoru.
Ďalej by sme mali mať zvládnutý a dôkladne zmapovaný spôsob, akým náš mozog reprodukuje vnímanie jemnohmotných bytostí. Musíme byť mentálne pripravení vidieť tieto bytosti, ktoré budú prichádzať z inej úrovne, než je náš fyzický svet. Musíme chápať, že sa chceme stretnúť s bytosťami existujúcimi na jemnohmotných úrovniach. Môžeme ich vnímať ako zhluky energií, ktoré sa môžu rôzne tvarovať v priestore. Nemajú konzistentný tvar, nemôžeme im nasilu pripisovať črty fyzickej bytosti. V prúdení energií a vzduchu sa ich konzistencia môže jemne meniť, prispôsobujú sa priestoru. Môžeme ich vnímať aj cez svoje vnútro vo forme určitých vibrácií či emócií. Každý človek tieto bytosti vníma na inej úrovni, niekto ich vidí fyzickými očami, niekto vníma vnútorným pocitom svojho Ja.

Všade, kde je niečo živé, je prítomná aj energia smrti. Môže byť však naviazaná aj na konkrétne miesto, či prostredie. Keď sa človek objaví v tomto priestore a chce v ňom pracovať, automaticky túto energiu smrti prebúdza. Preto je dôležité jej vibrácie sledovať a ak sa počas našej práce začne príliš aktivizovať, je vhodnejšie svoju prácu prerušiť a opustiť daný priestor. Na toto by sme už mali mať vytrénovaný svoj intuitívny strach, aby sme ľadové závany energetiky smrti vedeli rozpoznať a určiť, kedy je to ešte v medziach normy a kedy to už začína byť nebezpečné.
Samozrejme sa musíme vyzbrojiť potrebnou trpezlivosťou, pretože nie vždy sa každému podarí všetko na prvý pokus. Veľakrát sa nám nemusí spojenie s paralelnými svetmi podariť, pokiaľ na to nie sme dostatočne pripravení a taktiež skúšať v tomto niečo na silu bez potrebných znalostí môže byť veľmi nebezpečné.

Okolo seba sa nemôžeme pri tejto práci pozerať len cez svoje fyzické oči, ale musíme sa dokázať v priestore orientovať pomocou svojho vnútra, vnímať čo sa okolo nás deje na energetickej a astrálnej úrovni.
Taktiež človeka, s ktorým pracujeme, musíme vnímať inak, než len ako fyzické telo, fyzického človeka. V očiach môžeme často krát vidieť, či sú jeho úmysly úprimné a či nám z jeho strany nehrozí nebezpečenstvo. Musíme sa však vedieť pozrieť cez jeho oči dostatočne hlboko do jeho vnútra, aby sme sa nepozerali len cez neho niekam do diaľky, alebo len na neho ako na fyzické telo, ale aby sme v očiach skutočne zaregistrovali záblesk jeho vlastnej duše. Takto dokážeme človeka precítiť a pochopiť na úplne inej úrovni.

Povedzme si teraz niečo bližšie o tom, ako otvoriť dimenznú bránu a prestúpiť do paralelného sveta. Ak chceme túto techniku zvládnuť, musíme v sebe vedieť prebudiť a zo seba vydať všetko, čo v nás je – od energií, cez silu vôle a naučené techniky a samozrejme musíme mať potrebnú dávku sebadôvery. Je nutné mať istý zdroj energie, s ktorým vieme spoľahlivo manipulovať a pracovať, cez ktorý otvárame priestor v priestore. Na to, aby sme toto mohli urobiť a pochopiť, čo vlastne týmto celým mienime, je vhodné urobiť si na niekoľkých metroch akoby svoj vlastný tunel z energií. Ak si vieme správne vytvoriť ochranný kruh, podobnou technikou budeme vytvárať aj tento energetický tunel. Do tohto tunela vojdeme a musíme presne cítiť, kde sa začína a kde končí. Tento energetický tunel bude súčasťou našej ochrany, pokiaľ sa chceme fyzicky pohybovať v rôznych časopriestoroch. Neskôr si takýmto spôsobom budeme vedieť vytvoriť vlastný umelý paralelný svet a podobne. Tunel je inou formou ochranného kruhu. Nesmieme zabúdať ani na používanie plášťa a prípadných ochranných amuletov a artefaktov. Ak dokážeme vidieť vlnenie priestoru a chápeme, že za týmto vlnením sa môže nachádzať medzipriestor alebo paralelný svet, tak v týchto vlneniach sa nám láme časopriestorová špirála. Tunel nám presahuje toto vlnenie. Vystúpime teda z časopriestorovej špirály do určitého bodu prázdna a ocitáme sa v paralelnom svete smrti. Tunel však musí pokračovať ďalej, aby prekonal ďalšie pásmo prázdna mimo časopriestorovej špirály. Tu sa nám otvára pôvodný paralelný svet. Pôvodný paralelný svet vysiela energiu, ktorú musím na úrovni fyzického tela zachytiť. V tomto bode sa moje fyzické telo na svojej ceste zastavuje a musím svojím vnútorným Ja prestúpiť do iného času a priestoru – do pôvodného paralelného sveta (toto môžeme chápať aj ako samo-prepojenie so svojím pôvodným paralelným svetom).

Pokiaľ sme dimenznú bránu otvorili, mali by sme ju vedieť aj správne zatvoriť. Môžeme pracovať s dimenznou bránou, ktorú sme otvorili my, alebo s dimenznoiu bránou, ktorú si otvoril samotný paralelný svet. Pokiaľ sme bránu otvárali my a po ukončení svojej práce sme sa vrátili naspäť do fyzického sveta a tela, často stačí silou svojej vôle zrušiť či prerušiť spojenie medzi mnou a vytvorenou bránou. Ako náhle ju prestanem držať nažive svojou energiou, brána sa akoby sama zrúti do seba a zanikne. V takomto prípade dimenzná brána zaniká prakticky okamžite.
Pokiaľ sme však pracovali na vyššej úrovni a použitá sila je väčšia, nestačí len prerušiť spojenie. Vtedy musíme časť energie, ktorú vysielame do priestoru za účelom udržania brány, vtiahnuť do seba a potom vyšleme prúd energie s programom, že daná brána má zaniknúť prirodzene v prostredí, rozplynúť sa ako energia po okolí. Zanikanie dimenznej brány takýmto spôsobom môže trvať niekoľko minút.

Na zatvorenie dimenznej brány, ktorá sa otvorila z paralely, potrebujeme znalosti a schopnosti mága vyššej úrovne, alebo tzv. strážcu, ktorý okrem svojej sily ovláda aj príslušné techniky a formuly, ktorými dokáže zabrániť prieniku nepovolaných síl z paralely a túto bránu uzavrieť. Podotýkam, že slovo uzavrieť bránu nie je v tomto bode celkom presné, lebo v skutočnosti ju nedokážeme naozaj uzavrieť. Môžeme len zastaviť prúdenie síl a pracovať na tom dovtedy, kým sa brána neuzavrie sama zo strany paralely. Bavíme sa však o špecifických technikách, takže v tejto úrovni to nebudeme bližšie opisovať.

Tagy: astrál, Dimenzné brány, jemnohmotné svety, Mágia, paralelné svety, škola mágie, výučba mágie