Ticho má mnoho podôb a určite by o tichu najviac mohli „hovoriť“ ľudia so sluchovým postihnutím.
No ticho môže a má mnoho iných podôb. Existuje aj vnútorné ticho a to priamo v práci s mágiou.
Ja aj moji kolegovia sa často s týmto tichom stretávame.
Ja toto nazývam aj: „Čas hovorenia a čas mlčania.“

Samozrejme, že pod časom mlčania myslím práve už uvedené vnútorné ticho.
Toto vnútorné ticho má svoje opodstatnenie. Vnútorné ticho je dôležité ako naša vnútorná rovnováha. Človek po úmornom dni musí spať a odpočívať. Odpočinok potrebujeme pretože by bez toho skolabovalo naše fyzické telo. Následne by skolaboval aj sám fyzický život.

Predstavme si teraz, že by mág konal neustále a nonstop. Teda nie doslova fyzicky neustále, veď občas musí aj on odpočívať a spať. Avšak pre mága je fyzický spánok predsa často len odpočinkom fyzického tela.
Už počujem otázku, „čo iné asi tak má pritom odpočívať, ako telo?“
No v klasickom živote, hoci si to ani neuvedomujeme, tak počas spánku odpočíva aj naša duša.

No u mága to takto všeobecne neplatí stým odpočinkom duše. Často sa stáva, že jeho duša je v pernamencii aj počas spánku fyzického tela.
A preto berme, že by mág pracoval fyzicky duševne na svojom poslaní a to bezo zvyšku počas celej doby svojho bdenia a či spania.
V konečnom dôsledku by fyzické telo proste skolabovalo. Preto sa mentálne telo bráni tomu, aby fyzické telo neskončilo svoju púť príliš skoro a za dramatických okolností.

Často sa stáva, že niektorí mágovia vedia vypnúť svoju seba kontrolu. Potom isté obdobie žijú istú dobu nie na sto percent, ale na dvesto percent.
Následky to potom na fyzickom tele a zdravý extrémne vidieť. Telo sa začne „kaziť“ orgány kolabovať a proste telo rýchlejšie chátra. Kým niekto sa ako sedemdesiatnik prezentuje ako vitálny päťdesiatnik, tak opačný extrém je že päťdesiatnik sa cíti a je v stave unaveného zrobeného sedemdesiatnika.

Samozrejme je jasné, že títo jedinci idú do toho, že takto ničia svoje telo vedome. Často nejde o slávu, ale o nutnosť urobiť niečo. Je síce fajn v sedemdesiatke byť vitálny a ešte dámskej populácii vedieť imponovať. Ak sa však pozriete hlbšie títo kolegovia vitálny sedemdesiatnici sú skôr teoretici v rovine mágie a nie praktici.
Samozrejme ich neodsudzujem to určite nie, každý z nás mal dôvod prečo sa rozhodol žiť ako žil. Či už vyrovnane so svojím JA a vnútorným tichom, alebo sa pustil do boja a vnútorné ticho často vypínal a prepínal svoje telo nehľadiac na dôsledky.
Od oboch typov mágov, keby sme sa pýtali prečo žijú ako žijú, by sme dostali odpoveď lebo som sa tak rozhodol pre dôvod, že … .
Tak schválne opýtajte sa niektorého takého mága vo svojom okolí čo vám odpovie prečo žil tak, ako žil, a či by to menil za iný život.
Väčšina by určite nemenila a časť by menila len kvôli zvedavosti, aké by to bolo žiť ten iný typ života.

Vrátim sa však ku pojmu – Vnútorné ticho.

Čo sa to vlastne vďaka vnútornému tichu snami udeje?

Udeje sa to, že nás naše vnútorné telo občas vypne, alebo sa vypne samé.
Pretože naše vnútorné telo pôsobí aj ako kontrolór a sleduje naše konanie na úrovni fyzickej.
Presne odmeriava výkon a počet odpracovaných hodín. Následne ak sa rozhodne, že dochádza ku nesúladu sa naše vnútorné JA rozhodne, že si treba dať pauzu.
A vtedy vypne fyzickému telu možnosť práce v oblasti mágie. Hoci mozog vie čo treba robiť, sila ktorá pochádza z vnútra je zrazu vypnutá.
Toto vypnutie a zapnutie má slúžiť ako ochrana a zabezpečuje aby človek v päťdesiatnik ním bol a necítil sa ako sedemdesiatnik a nevyzeral ako sedemdesiatnik.

Tento stav trvá rádovo dlhé hodiny, týždne, ba niekedy až mesiace. Jeden kolega mal najdlhšiu súvislú pauzu vnútorného ticha až pol roka. Teda plných šesť mesiacov. Je tomu tak, že čím väčší výkon tým dlhšia pauza je následne nutná na regeneráciu tela a orgánov.

Viem, že sa hneď ozvú aj hlasy v tom smere, že: „mne sa toto nemôže stať!“
Verte a či nie, ale je tomu tak stane sa vám to. Ba čo viac ono sa vám to aj stáva.
Naše vnútorné ticho sa ozýva aj počas bežného fyzického života. Ale na úrovni fyzickej sa to prejavuje predsa len iným spôsobom. Aj tam sa dá, že človek svoje vnútorne ticho vypne, aby ho nevyplo a potom človek padá. V tom menšom prípade len stratí výkon a kazí veci.
V reči kmeňa ľudí – jestvuje pre toto názov a to „vyhorenie“.
Človek s času na čas v práci vyhorí a nedáva potom ako som už adekvátny výkon. Preto musí ísť buď to na dovolenku, alebo zmeniť prácu. Aj pri zmene práce však potrebuje dať si trošku pauzu a možno si aj zoberie medzi prestupom z práce do práce aj dva týždne na regeneráciu.

A tu v tomto bode potom aj on zapína svoje vnútorné ticho. Len si to takto neuvedomuje.

Ako sa brániť vnútornému tichu?
Nuž nijako nechajte nech naďalej kontroluje a reguluje.

Mág však musí predsa pracovať aj keď je vo svojom vnútornom tichu a vnútorná sila mága je vypnutá. Na to jestvujú techniky ktoré nahradzujú vnútornú silu. Toto každý skúsený mág sa naučil ešte ako učeň u svojho majstra. A ako majster mágie to potom plnohodnotne využíva pri svojej práci.

Pretože umenie mágie je často ukryté v tom, byť činným mágom. Aj keď moje vnútorné ticho je práve zapnuté.