Bosorky sa rozdeľujú na niekoľko skupín a podskupín. Niektoré bosorky pracujú so sexuálnou energiou a telami ako takými a niektoré sú zamerané už len na prácu so živlami, ohňom, bylinami a odvarmi. Pre svoju prácu ale potrebujú priestor. Priestor pre mága, ako aj pre bosoráka, je životne dôležitý.

Pretože keď nemáme vlastný priestor a nemáme kde v pokoji pracovať, tak strácame veľa.
Nemať vlastný priestor, to je obrovská chyba a je to záležitosť, ktorú mnohí podceňujú. Pretože je iné ísť niekam von a iné mať vlastný trvalý priestor, kde moje vlastné energie budú prúdiť tak, ako ja chcem a kedy chcem.

Povedzme, že idem niekde von do prírody, kde sa stretávame s kolegami, ale keďže je to verejný priestor tak je zrejmé, že sa tam konajú aj iné aktivity. Nedokážeme si to tam teda dokonale prispôsobiť tak, ako chceme, lebo stále je to dočasné. Snažíme sa o atmosféru, ale nie je to ono. Aj farár môže kázať hoci aj na lúke, ale predsa má svoj domovský kostol, kde je doma.
Čo teda s týmto problémom?
Ja som napríklad ako dieťa používal starý záves, s ktorým som si ohradil kút v pivnici a rozložil som si tam artefakty, ktoré som mal poschovávané. A takýmto spôsobom na ten určitý čas som si ten priestor pretvoril.
Myslel som si, že to je super, až pokiaľ nepadol socializmus a ja som si zariadil vlastný priestor.

Bosoráci aj bosorky sa počas socializmu často schovávali v miestnostiach, kde sa chystalo krmivo pre hovädzí dobytok, alebo ošípané. Pracovali často takto ukrytí v maštaliach, alebo tam, kde bola uložená senáž a siláž. Tam pracovali a tam sa schovávali, lebo socializmus ich tam doslova vyhnal. V týchto podmienkach skutočne pracovali. Pracovali takto s krédom „je jedno, kde som, hlavné je, aby som si vytvoril svoj vlastný kút“.

Často sa ich sily potom aj vďaka tomu prostrediu stali ešte silnejšími, pretože vlastne spojili energiu prírody, keďže tam sa doslova kvasila energia. Pretože v miestach, kde bola uskladnená senáž, siláž či kukurica na kŕmenie, sa vytvára kvasením energia. Toto bol veľmi silný zdroj energie a oni vedeli tento zdroj aj použiť. Mŕtva energia sa uvoľňovala a oni vedeli vďaka nej znásobovať svoju silu. Dnes sú to už babky a dedkovia, ktorí však ako mladí vedeli využívať túto prírodnú silu a vedeli z nej aj čerpať a aj ju usmerňovať.
Takže, keď sa kedysi hovorilo, že v starých maštaliach strašilo a pod., že sa ľudia báli ísť ráno chovať – bola to vlastne aj pravda.

Tu je jeden krátky príklad.

V jednej maštali sa chlapi báli ísť ráno chovať. Od istej príhody zásadne vždy išli minimálne dvaja alebo traja. Jedna bosorka v jednej takejto maštali vraj práve na niečom robila a asi ju vyrušili. Prvého, čo chcel vojsť, niečo zasiahlo a z dverí maštale ho odhodilo o poriadny kus späť. Ten druhý si myslel, že kolega pred ním si robí srandu, ale stalo sa mu presne to isté, keď prišiel ku dverám do maštale.
Takže aj toto dokážu bosorky, keď vedia akumulovať svoju silu. Ale aj tieto ľudové techniky žiaľ už upadajú do zabudnutia.

Domáca stará maštaľ na dedine je veľmi vďačné miesto pre prácu. Pretože tam sa striedajú živé a aj mŕtve energie. Pre začiatočníka je to nebezpečné miesto, lebo sa tam aj stovky rokov môže udržiavať energetika a programy, ktoré tam tvorili generácie ľudí pred nimi. Energia sa tam proste zachová, pokiaľ budova stojí.

Ja osobne som to zažil ako mladý aj na vlastnej koži. Kúpil som starý rodinný dom, kde na dvore stála takáto maštaľ. Túto nehnuteľnosť som odkúpil od rodiny, o ktorej predkoch tvrdili, že ovládali staré bosorácke techniky. V tých priestoroch sú často energie, kde nikto nevie, kedy začali pôsobiť a kedy skončia. Pri smrti mága, bosoráka, bosorky sa niektoré veci proste nekončia. Ich sila, programy tam pretrvávajú naďalej a nikto nevie kedy a ako zaniknú.

Záznam nahrávky bol skrátený.

Tagy: bosoráctvo, Mágia