Slovo náhoda používame veľmi často.

Náhodou sme niekoho stretli. Náhodou sme sa ocitli na určitom mieste. Náhodou sme otvorili knihu práve na strane, ktorá odpovedala na otázku, nad ktorou sme premýšľali. Náhodou sme niečo urobili o niekoľko minút skôr alebo neskôr – a práve tým sa zmenilo to, čo nasledovalo.

V bežnom živote nad tým väčšinou mávneme rukou.

Bola to jednoducho náhoda.

Mág však po rokoch praxe začne slovo náhoda používať trochu opatrnejšie.

Nie preto, že by za každou maličkosťou hľadal tajomné znamenie. Práve naopak. Čím dlhšie sa človek venuje mágii, tým viac by sa mal naučiť rozlišovať medzi vlastnou predstavivosťou a tým, čo si skutočne zaslúži jeho pozornosť.

Napriek tomu existujú udalosti, pri ktorých sa po rokoch obzrieme späť a položíme si jednoduchú otázku:

Bola to naozaj iba náhoda?

Stretnutie, ktoré zmení ďalšie roky

Pred vyše dvadsiatimi rokmi ma jedna takáto „náhoda“ priviedla k stretnutiu s VK Anubisom.

Vtedy nikto z nás nemohol vedieť, kam toto stretnutie povedie. Nemohli sme vidieť udalosti nasledujúcich rokov ani to, ako veľmi sa naše cesty prepoja.

Dnes je Anubis pevnou súčasťou Selekcie a naše osudy zostali spojené celé tie roky.

Mohol by som povedať, že sme sa jednoducho náhodou stretli.

A možno by to bolo úplne správne.

Lenže podobných „náhod“ bolo v mojom živote viac.

Aj s VVK Tarou nás spojilo náhodné stretnutie. V okamihu, keď sa odohralo, neexistovala žiadna istota, že práve tento človek bude po rokoch zastávať významné miesto v Selekcii.

A predsa sa tak stalo.

Keď sa na podobné udalosti pozeráme spätne, jednotlivé body, ktoré kedysi pôsobili bezvýznamne, začnú vytvárať určitú líniu.

A práve tu začína byť otázka náhody pre mága zaujímavá.

Mágia nemusí viesť priamo k očakávanému výsledku

Pri mágii máme niekedy tendenciu predstavovať si príčinu a následok veľmi jednoducho.

Mág vykoná určitú techniku, očakáva výsledok a sleduje, či nastane.

Lenže prax býva oveľa zložitejšia.

Výsledkom magického konania nemusí byť iba udalosť, ktorú očakávame. Niekedy môže technika spustiť celý sled okolností.

Stretneme človeka.
Dostaneme informáciu.
Niečo nás prinúti zmeniť rozhodnutie.
Prídeme niekam, kam sme pôvodne vôbec nechceli ísť.

Alebo sa stane zdanlivo nepodstatná udalosť, ktorej význam pochopíme až oveľa neskôr.

Mágia niekedy neotvorí dvere. Iba nás privedie na chodbu, na ktorej si tie správne dvere musíme nájsť sami.

A práve preto môže byť veľmi ťažké povedať, kde sa končí obyčajná zhoda okolností a kde už začína následok nášho konania.

Pozor na hľadanie znamení všade

Tu však považujem za dôležité upozorniť aj na opačný extrém.

Človek, ktorý sa začne venovať mágii, môže veľmi ľahko podľahnúť predstave, že všetko, čo sa okolo neho deje, má skrytý význam.

Nemá.

Ak nám ráno ujde autobus, nemusí to byť zásah osudu. Ak nám trikrát za deň prebehne cez cestu mačka, nemusí nám vesmír nič oznamovať. A ak stretneme človeka, na ktorého sme práve mysleli, stále to pokojne môže byť obyčajná zhoda okolností.

Ľudia napríklad často pripisujú význam tomu, keď im cez cestu prebehne čierna mačka.
Dokonca existujú rôzne vysvetlenia podľa toho, či prebehla zľava doprava alebo sprava doľava.
Niekto v tom vidí varovanie, iný smolu či znamenie toho, čo má nasledovať.

Podľa mňa to však vo väčšine prípadov znamená iba jedno – že tá mačka niekam ide.

A práve toto by mal mág vedieť rozlišovať. Nie každá udalosť je znamením a nie za všetkým treba hľadať skrytý magický význam.

Začiatok formulára

Spodná časť formulára

Mág by nemal vidieť znamenia tam, kde ich chce vidieť.

To nie je mágia. To môže byť iba spôsob, akým si človek potvrdzuje vlastné predstavy.

Skúsenosť nás preto učí neponáhľať sa s hodnotením.

Niektoré udalosti totiž ukážu svoj význam až s odstupom času.

Náhoda, synchronicita alebo následok?

Mohli by sme používať rôzne pomenovania.

Náhoda. Synchronicita. Osud. Následok magického pôsobenia.

Samotný názov však možno nie je tým najdôležitejším.

Pre mňa je podstatnejšie všímať si súvislosti.

Ak vykonám určitú techniku a následne sa začne diať niečo neočakávané, nemusím okamžite vyhlásiť, že ide o výsledok mágie. Môžem však sledovať ďalší vývoj.

Čas často ukáže viac než prvý dojem.

A rovnako je to s ľuďmi.

Človek, ktorého dnes stretneme úplnou náhodou, môže o desať či dvadsať rokov patriť medzi najdôležitejších ľudí na našej ceste.

V okamihu stretnutia to však nevieme.

Náhoda ako križovatka

Možno teda náhoda nie je odpoveďou.

Možno je iba križovatkou.

Privedie nás k človeku, udalosti alebo možnosti – ale stále zostáva na nás, čo s tým urobíme.

Keby som pred viac než dvadsiatimi rokmi po stretnutí s Anubisom konal inak, naše cesty sa možno opäť rozišli.

Rovnako náhodné stretnutie s Tarou samo osebe neurčilo všetko, čo nasledovalo.
Za tým boli roky práce, rozhodnutí, skúseností a spoločnej cesty.

A toto je podľa mňa dôležité.

Ani mágia nemusí človeku určovať jeho cestu. Môže mu vytvoriť možnosť.

Či ju využije, zostáva na ňom.

Je teda náhoda v mágii skutočne náhodou?

Po desaťročiach praxe mága si netrúfam povedať, že každá náhoda má svoj skrytý význam.

To by bolo príliš jednoduché.

Rovnako si však netrúfam tvrdiť, že všetky udalosti, ktoré označujeme za náhodné, sú iba slepým stretom okolností.

Zažil som priveľa situácií, ktorých význam sa ukázal až po rokoch.

Preto keď sa dnes stane niečo nečakané, nesnažím sa tomu okamžite pripisovať magický význam.

Zapamätám si to. Sledujem, čo príde ďalej.

A niekedy až čas ukáže, že zdanlivo bezvýznamná náhoda bola začiatkom niečoho, čo ovplyvnilo celé ďalšie roky.

Možno teda úlohou mága nie je rozhodnúť, či náhoda existuje alebo neexistuje.

Možno je jeho úlohou naučiť sa rozoznať okamih, keď mu život – alebo mágia – postaví do cesty možnosť.

A potom už záleží na ňom, čo s ňou urobí.

PS:
Keď vám nabudúce vstúpi do života zvláštna „náhoda“, nemusíte v nej hneď hľadať mágiu ani znamenie. Stačí si ju zapamätať. Možno o pár rokov zistíte, že to bola iba náhoda.
A možno zistíte, že práve vtedy sa začalo niečo, čo ovplyvnilo veľkú časť vášho života.
Ja som to už niekoľkokrát zažil.

A mimochodom – ak vám cestu skríži čierna mačka, nechajte ju pokojne ísť.
Ona pravdepodobne vie, kam ide. My to so svojimi „náhodami“ niekedy zistíme až oveľa neskôr.

PS2.:
V ďalšom príspevku sa budeme venovať téme „Keď duchovná pomoc nestačí – hranice poradcu pri človeku v kríze“ a tomu, prečo musí zodpovedný poradca vedieť rozpoznať chvíľu, keď je potrebná odborná pomoc.

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk