Views: 2

Kedy je samostatnosť mága jeho silou a kedy sa môže stať jeho obmedzením?

Za viac než tri desaťročia, počas ktorých sa venujem vedeniu a výučbe v magických spoločenstvách Anách a Selekcia, som stretol mnoho ľudí, ktorí sa venovali mágii. Niektorí boli členmi organizovaných spoločenstiev, iní pracovali úplne samostatne. Každý z nich mal vlastné predstavy, skúsenosti, postupy a spôsob, akým pristupoval k svojmu poznaniu.

Postupne som si však začal uvedomovať jednu zaujímavú skutočnosť. Aj mnohí mágovia, ktorí boli súčasťou spoločnej organizácie, zostávali vo svojej magickej praxi výraznými individualistami.

A tak som si položil otázku: Je mág svojou podstatou solitér?

Nechcem tvrdiť, že poznám odpoveď platnú pre všetkých. Nepoznám vnútorné fungovanie všetkých magických spoločenstiev a už vôbec nevidím do myslenia ľudí, ktorí sa rozhodli pracovať samostatne. Môžem však hovoriť o tom, čo som počas svojho života osobne zažil a pozoroval.

Solitéri v spoločenstve Anách

Keď si spomínam na starších mágov spoločenstva Anách, uvedomujem si, akými výraznými osobnosťami mnohí z nich boli.

Patrili do spoločného spoločenstva, uznávali jeho hierarchiu, tradície a určitý spôsob fungovania. Poznali sa, stretávali sa a medzi niektorými existovali aj dlhoročné priateľstvá.

To však neznamenalo, že spolu bežne rozoberali svoje magické postupy alebo si navzájom odovzdávali všetky skúsenosti.

Práve naopak. Väčšina z nich pracovala samostatne.

Zažil som aj určitú rivalitu, napríklad v súvislosti s klientmi, ale nevnímal som ju ako nepriateľstvo. Skôr išlo o prirodzené súperenie výrazných osobností, ktoré si chránili vlastný spôsob práce.

Spomínam si iba na veľmi málo prípadov, keď sa dvaja mágovia otvorene rozprávali o svojich postupoch a skúsenostiach.

Vtedy som to považoval za prirodzenú súčasť prostredia, v ktorom som vyrastal. Až neskôr som sa nad tým začal hlbšie zamýšľať.

Prečo ľudia, ktorých spája rovnaký záujem a spoločné učenie, zostávajú pri samotnej práci takí nezávislí?

Učiteľ má žiaka pripraviť na samostatnosť

Aj moja vlastná cesta sa začala individuálnou výučbou.

Môj učiteľ bol výraznou osobnosťou. Mal vlastné názory, vlastné postupy a nie vždy jednoduchú povahu. Na mnohé jeho metódy sa dnes pozerám inak, než som sa pozeral v mladosti.

Jedno však považujem za dôležité.

Postupne ma nevnímal iba ako žiaka, ale aj ako človeka, s ktorým mohol spolupracovať a ktorého mohol požiadať o pomoc.

Vzťah učiteľa a žiaka sa tak časom menil na vzťah kolegov.

A práve takto si predstavujem prirodzený vývoj magického vzdelávania.

Podľa môjho názoru mladý mág potrebuje učiteľa. Nie preto, aby bol od neho navždy závislý, ale preto, aby sa nemusel ku každému poznaniu dopracovať iba vlastnými chybami. V rámci magickej praxe môže naraziť na situácie, ktorým ešte nerozumie a ktoré môže vyhodnotiť nesprávne.

Úlohou učiteľa je podľa môjho presvedčenia pomôcť mu získať potrebné vedomosti, skúsenosti a schopnosť samostatne uvažovať.

Neskôr však musí prísť okamih, keď sa žiak začne rozhodovať sám.

Učiteľ vtedy nemusí zmiznúť z jeho života. Môže zostať človekom, s ktorým sa poradí, prediskutuje problém alebo podľa potreby spolupracuje.

Nemal by však zostať autoritou, bez ktorej súhlasu žiak nedokáže urobiť vlastné rozhodnutie.

Dobrý učiteľ by podľa mňa nemal vychovávať svojich nasledovníkov k trvalej závislosti, ale k samostatnosti.

Aj ja pracujem prevažne samostatne

Keď sa zamyslím nad vlastnou praxou, musím priznať, že aj ja som v mnohých ohľadoch solitér.

Vždy som sa predovšetkým spoliehal na seba.

Nie preto, že by som nedôveroval svojim kolegom alebo pochyboval o ich schopnostiach.
Jednoducho mi často pripadalo prirodzenejšie určitý postup vytvoriť, rozpracovať a dokončiť samostatne, než do jeho prípravy zapájať ďalších ľudí.

Keď som mal hotový výsledok, mohol som ho odovzdať svojim žiakom a kolegom.

Takýto spôsob práce mi vyhovoval a vo veľkej miere mi vyhovuje dodnes.

Samozrejme, aj tento prístup má svoje obmedzenia. Ak človek pracuje prevažne sám, môže prehliadnuť niečo, na čo by ho iný upozornil už počas prípravy.

Preto nepovažujem samostatnosť za dôvod odmietať cudzie názory.

Je rozdiel medzi tým, keď človek dokáže pracovať sám, a tým, keď nadobudne presvedčenie, že už od nikoho nepotrebuje nič počuť.

Hierarchia Selekcie nemusí potláčať samostatnosť

Niekto by mohol namietať, že solitérstvo sa nezlučuje s členstvom v hierarchicky usporiadanom spoločenstve.

Moje skúsenosti však ukazujú, že tieto dve veci sa nemusia vylučovať.

V Selekcii máme vlastnú hierarchiu, pravidlá, stupne vzdelávania a systém vedenia. To všetko je potrebné na fungovanie organizácie a zabezpečenie výučby.

Neznamená to však, že chceme rozhodovať o každom kroku jednotlivého mága.

Keď člen dosiahne potrebnú úroveň samostatnosti, jeho osobná magická prax je predovšetkým jeho záležitosťou. Nezasahujeme do nej, pokiaľ sám nepožiada o radu.

Rovnako nepovažujem za potrebné, aby so mnou každý vo všetkom súhlasil.

Zažil som situácie, keď kolegovia nesúhlasili s mojím rozhodnutím. Vypočul som si ich argumenty a vysvetlil dôvody, z ktorých som vychádzal. Ak však rozhodnutie patrilo do mojej právomoci a bolo definitívne prijaté, členovia ho rešpektovali.

To neznamená, že museli zmeniť svoj osobný názor.

Spomínam si aj na prípad, keď ma jeden z kolegov verejne upozornil na chybu. Mal pravdu, a preto som svoju chybu uznal a za upozornenie som ho pochválil.

Niektorí členovia mu neskôr vyčítali, že ma mal upozorniť medzi štyrmi očami, pretože zastávam funkciu Najvyššieho Veľkňaza.

Zastal som sa ho.

Nevnímal som jeho upozornenie ako poníženie ani ako útok na svoju autoritu.

Rešpektovanie hierarchie podľa mňa neznamená, že človek na jej vrchole musí mať vždy pravdu.

A rovnako členstvo v spoločenstve nemusí znamenať vzdanie sa vlastného úsudku.

Prečo sa niektorí mágovia uzatvárajú?

Počas rokov sme sa opakovane pokúšali nadviazať kontakt aj s mágmi, ktorí pôsobili mimo našich spoločenstiev.

Nešlo nám o ich získanie za členov Selekcie. Zaujímala nás možnosť výmeny skúseností, rozhovorov a vzájomného poznávania odlišných prístupov.

Vo veľkej väčšine prípadov sme však neuspeli.

Niektorí záujem odmietli hneď, iní po úvodnej komunikácii prestali odpovedať.

Prečo?

Na túto otázku nedokážem spoľahlivo odpovedať.

Možno si niektorí chránia vlastné poznanie. Možno nemajú potrebu spolupracovať.
Možno im vyhovuje ich spôsob práce a nevidia dôvod niečo meniť.

To sú však iba možné vysvetlenia, nie poznatky o ich skutočných pohnútkach.

Nemám právo tvrdiť, že poznám dôvody rozhodnutí ľudí, ktorých osobne dostatočne nepoznám.

Jedno však viem. Samotná neochota spolupracovať ešte neznamená, že niekto nemá hodnotné skúsenosti.

A rovnako ochota spolupracovať nie je automatickým dôkazom väčších vedomostí.

Čo stráca mág, ktorý sa úplne uzavrie?

Toto je podľa mňa najdôležitejšia otázka celého zamyslenia.

Človek môže roky pracovať samostatne, rozvíjať vlastné postupy a byť spokojný s tým, čo dosiahol.

Ak však nikdy neporovná svoje skúsenosti so skúsenosťami iných, ako zistí, čo mu chýba?

Ako rozpozná chybu v presvedčení, ktoré nikdy nikto nespochybnil?
Ako sa dozvie o odlišnom postupe, ktorý by mu mohol priniesť nový pohľad na problém?

Keď som nad tým uvažoval, dospel som k jednoduchej odpovedi:

Myslím si, že človek, ktorý sa úplne uzavrie, môže stratiť veľmi veľa. A pritom o tom nemusí ani vedieť, pretože nemá s čím svoje poznanie porovnať.

Neznamená to, že každý samostatne pracujúci mág je nevyhnutne obmedzený vo svojom poznaní.

Solitér môže čítať, študovať, premýšľať, skúmať a príležitostne konzultovať svoje skúsenosti bez toho, aby bol členom akéhokoľvek spoločenstva.

Problém podľa mňa nevzniká zo samostatnosti.

Vzniká vtedy, keď sa samostatnosť zmení na uzavretosť a človek prestane pripúšťať, že by sa ešte mohol niečo naučiť od ostatných.

Mág nemusí byť kópiou svojho učiteľa

V Selekcii sa snažíme viesť žiakov k tomu, aby najprv pochopili a zvládli postupy, ktoré sa učia.

Až potom ich povzbudzujeme k vlastnému skúmaniu a tvorbe.

Nechcem, aby všetci naši mágovia pracovali rovnako ako ja.

Každý človek má vlastnú osobnosť, skúsenosti, schopnosti a spôsob uvažovania. To, čo vyhovuje jednému, nemusí v rovnakej podobe vyhovovať druhému.

Preto považujem za prirodzené, že sa naši žiaci časom vydávajú vlastnou cestou.

Niektorí zostávajú v spoločenstve, iní odchádzajú. Viacerí naši bývalí členovia sa dokonca pokúsili založiť vlastné školy.

Samotné rozhodnutie ísť vlastnou cestou nepovažujem za zradu učiteľa ani spoločenstva.

Ak sa človek niečo naučil a dokáže to ďalej rozvíjať či odovzdávať, potom sa poznanie nestratilo iba preto, že už nepôsobí pod naším vedením.

Dôležité je však rozlišovať medzi samostatnosťou a presvedčením o vlastnej neomylnosti.

Mág, ktorý sa rozhodol kráčať vlastnou cestou, nemusí odmietať všetko, čo sa naučil od ostatných.
A nemusí ani dokazovať svoju nezávislosť tým, že prestane rešpektovať svojich bývalých učiteľov.

Je teda mág solitér?

Po desaťročiach skúseností by som na túto otázku neodpovedal jednoduchým áno alebo nie.

Poznal som mágov, ktorí boli členmi spoločenstva, ale pri práci zostávali výraznými solitérmi.

Poznal som aj ľudí, ktorí túžili po spolupráci a spoločnom poznávaní.

A sám sa v mnohých oblastiach považujem za človeka, ktorý uprednostňuje samostatnú prácu.

Nemyslím si však, že solitérstvo musí znamenať osamelosť, odmietanie spolupráce alebo neochotu počúvať druhých.

Samostatnosť môže byť veľkou prednosťou. Umožňuje človeku vytvárať vlastné postupy, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a rozvíjať vlastné poznanie.

Môže sa však stať aj obmedzením, ak sa zmení na presvedčenie, že ostatní nám už nemajú čo ponúknuť.

Preto by som na záver povedal:

Mág môže kráčať vlastnou cestou bez toho, aby musel kráčať sám.

A možno práve schopnosť zostať samostatným, no zároveň otvoreným voči poznaniu iných, patrí k najdôležitejším vlastnostiam, ktoré by mal počas svojej cesty rozvíjať.

Keď poznanie odíde spolu so svojím nositeľom

Dodnes si spomínam na jedného zo starších majstrov, ktorý ovládal vlastné magické umenie. Viackrát som ho požiadal, aby ma ho naučil, pretože ma jeho spôsob práce zaujímal.

Vždy odmietol. Vysvetľoval mi, že svoje poznanie chce odovzdať vnukovi.

Jeho rozhodnutie som rešpektoval.

Roky plynuli a majster napokon zomrel. Nevedel som však, či svoje umenie skutočne niekomu odovzdal.

Pred niekoľkými mesiacmi som sa preto rozprával s jeho synom. Zaujímalo ma, či sa toto poznanie zachovalo aspoň v rodine.

Dozvedel som sa, že nie. Podľa jeho syna majster svoje postupy nikoho nenaučil.

Prečo sa tak stalo, neviem. Neviem ani to, prečo ich napokon neodovzdal vnukovi, ktorého pôvodne spomínal.

Viem však, že dnes už nemám možnosť dozvedieť sa od neho, ako presne svoje umenie vykonával.

A práve tento príbeh ma privádza k otázke, ktorú považujem za jednu z najvážnejších v súvislosti so solitérstvom.

Ak mág celý život zhromažďuje poznanie, ale nikomu ho neodovzdá, čo z jeho celoživotnej práce zostane?

Nie všetko poznanie musí byť verejné. Nie všetko musí byť prístupné každému. Ale medzi rozhodnutím uchovávať poznanie v úzkom kruhu a jeho úplným zánikom je obrovský rozdiel.

PS:
Ak sa teda venuješ umeniu mágie, zamysli sa nad tým, aký zmysel bude mať všetko tvoje poznanie, ak si ho necháš iba pre seba a jedného dňa odíde spolu s tebou.

Časom sa môže stať, že ľudia zabudnú nielen na tvoje umenie, ale aj na to, že si vôbec niečo vedel a dokázal.

Ak však svoje poznanie odovzdáš ďalším generáciám, dáš mu možnosť pokračovať aj po tvojom odchode. A spolu s ním môže prežiť aj spomienka na teba a na to, čomu si zasvätil časť svojho života.

Pretože skutočným pokračovaním tvojho umenia nemusí byť to, čo si počas života dokázal, ale to, čo z neho zostane po tebe.

PS2:
V nasledujúcom príspevku sa budem venovať téme „Magický artefakt – čo odlišuje bežný predmet od magického predmetu?“. Vysvetlím rozdiel medzi obyčajným predmetom, amuletom a magickým artefaktom, priblížim spôsob ich vytvárania a používania. Zameriam sa aj na otázku, prečo v mágii nie je rozhodujúca cena, materiál ani vzhľad predmetu, ale predovšetkým jeho určenie, spôsob prípravy a magická práca, ktorá bola do jeho vytvorenia vložená.

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk