Dosť často dostávam otázku, odkiaľ duša vlastne prichádza. Zjednodušená odpoveď je, že prichádza zo sveta inkarnačného, alebo zo sveta pôvodného paralelného. V jednoduchosti tejto odpovede však tkvie veľa tajomstiev. Duša často možno neprichádza znikade a jednoducho sa znovu vytvorí v tele matky v rámci plodu, ktorý sa má narodiť ako nový človek. Tento poznatok však nezodpovedá otázku, odkiaľ duša do tela prichádza. Duša prichádza z pôvodného paralelného sveta, alebo z inkarnačného paralelného sveta. Inkarnačný paralelný svet je akoby univerzálnym svetom pre vstup duší do fyzickej roviny. Nie každá duša príde priamo cez svoj pôvodný domovský svet.

Kde hľadať ten paralelný svet? Časť informácii si naštudujte v mojej práci „Paralelné svety“ a druhú časť v práci kolegyne Tary „Energie v priestore“. V tejto práci je aj zjednodušená obrázková dokumentácia, ktorá vám pomôže sa zorientovať a lepšie pochopiť celok.
Nechcem popierať vývoj života podľa Darwina, avšak tvrdím, že život ako taký vznikol aj vďaka výdatnej pomoci bytostí z paralelných svetov, ktoré potrebovali ekvivalent svojho jestvovania na fyzickej úrovni. To znamená, že pri vzniku života na Zemi nestál božský princíp, ani život nevznikol sám od seba. Povedzme, že prírodným zákonom bol zásahom bytostí z paralelných svetov umožnený rýchlejší postup a tu niekde skúsme hľadať prvopočiatky života na tejto planéte.

Samozrejme, prvé fázy života tak, ako ich poznáme z prehistorických dôb, neumožňovali dostatočný inteligenčný potenciál na to, aby v týchto formách tiel mohla duša existovať a rozvíjať sa. Stále sa tu rádovo bavíme v miliónoch rokov dozadu, teda predtým, než zásah prírodných vesmírnych síl umožnil vznik inovovanej formy života na Zemi. Zanikli síce mnohé iné formy života, ale tým vznikol priestor na to, aby vznikla hmotná substancia, v ktorej duša nemusela len vegetatívne prežívať, ale mohla sa aj rozvíjať. Život na planéte je z pohľadu paralelných svetov potrebný aj preto, aby duša získavala nové a nové vedomosti a na základe týchto poznatkov a vedomostí prinášala nové rozvinuté vedomie do sveta paralely.

Tu sa dostávame opäť k pojmom duša a reinkarnácia. Paralelné bytosti potrebovali pre svoju existenciu fyzický život aj preto, že duša mala len obmedzené možnosti rozvoja vo sférach paralelného sveta. Preto je potrebné, aby sa duša prinavracala na svoju pozemskú púť, aby tu stále získavala nové a nové poznatky, nové formy vedomia a silu. Tvrdíme, že duša je nesmrteľná, ale v skutočnosti je ohroziteľná, ak by forma života, tak ako ju poznáme, zanikla.

Duša možno nie je zničiteľná, tak ako nie je zničiteľná energia, ale nečinnosťou sa môže dostať do stavu hibernácie, do stavu medzi bytím a nebytím. V rámci fyzického života poznáme len zjednodušený variant tejto rovnice – buď som jestvujem a žijem, alebo nejestvujem, nežijem (toto bližšie opíšem v samostatnej kapitole „Prečo si duša nepamätá“). Pri duši je tento proces omnoho komplikovanejší, pretože má niekoľko fáz, dá sa povedať, že duša má niekoľko foriem existencie. Popísať jednoducho pár vetami dušu je vlastne nemožné, pretože duša ako základný princíp života v skutočnosti ani nemusí byť skutočným základným princípom života. Tým chcem len poukázať na to, že ľudské telo môže existovať aj bez duše. Fyzické telo človeka je primárne nastavené tak, že dokáže existovať aj bez toho, aby v ňom prebývala duša. Uvedomujem si, že toto vyjadrenie zrejme vyvolá určitú polemiku, pretože niektorí kolegovia tvrdia, že každý človek musí mať pre svoje existovanie v rovine fyzického života aj dušu. Rád si s kýmkoľvek o tejto téme pohovorím, môžeme pokojne diskutovať a hľadať spoločne pravdu.

Duša sa v paralelnom svete nachádza v stave jemnohmotného bytia a teda jej vyjadrenie, schopnosť a možnosť vyvíjať sa je obmedzená a vytvárať niečo, čo by malo hodnotu na fyzickej úrovni, je pre ňu nemožné. Existuje tu určitá symbióza – paralelné svety potrebujú energiu z fyzického sveta na to, aby mohli existovať a na druhej strane na to, aby sa duša sídliaca v paralelnom svete mohla rozvíjať a ovládnuť svoje bytie, potrebuje fyzickú úroveň existencie. Paralelný svet teda vnímajme ako pôvodný domov duše, odkiaľ prichádza do fyzického sveta a kam sa po smrti tela znovu prinavracia. Súčasne ju však skúsme chápať aj ako niečo, čo je závislé od možností fyzického sveta rozvíjať sa a tvoriť vo fyzickej rovine.

Skúsme sa na to pozrieť bližšie. Duša má v sebe uložený poznatok o tom, ako vyrobiť prvý automobil. Ale na to, aby mohla tento svoj zámer realizovať, sa musí dostať do fyzickej úrovne života, teda nájsť si hostiteľa. Do tohto hostiteľa prenesie svoje vedomosti a rozvinie ich vďaka novým poznatkom získaným na fyzickej úrovni v spolupráci s vedomou časťou mozgu, aby tu mohla vytvoriť niečo nové, niečo, čo na mnoho rokov ovplyvní vývoj života na Zemi. Takýmto pokrokom civilizácie vo fyzickom svete sa ľuďom uľahčuje život, čím vzrastá možnosť širšieho využitia mozgového potenciálu. Tým sa opäť zvyšuje šanca, aby sa fyzické telo zdokonaľovalo, aby sa nakoniec život mohol ustáliť v úplne inej rovine, čo sa týka kvality, dĺžky a hodnoty toho, ako sa život bude prežívať. Reinkarnácia nesmeruje len k tomu, aby duša ako taká prišla do stavu nirvány, ale smeruje do určitej miery aj k tomu, aby postupným rozvojom a zdokonaľovaním fyzického života mohla dôjsť do stavu nirvány aj tu na Zemi.
Uvedomujem si, že toto trošku zaváňa náboženskou doktrínou o znovu vzkriesení po Apokalypse, ale skúsme sa na to pozerať tak, že každé náboženstvo má svoje základy v zmesi prastarých učení, ktoré vznikli dávno pred Kristom, dávno pred nástupom dnešných monoteistických náboženstiev.

Ako veľmi sú teda paralelné svety závislé na fyzickom bytí a do akej miery je fyzické bytie závislé na paralelných svetoch? Na prvý pohľad by sme si mohli povedať, že fyzický život si vždy nájde cestu pre svoju existenciu a nepotrebuje k tomu žiadny paralelný svet. Avšak existuje veľmi tenká hranica medzi inteligentným, rozvíjajúcim sa bytím a stagnáciou bez možnosti ďalšieho rozvoja. Bez vplyvu rôznych paralelných svetov by sa možno civilizácie začali v priebehu jedného storočia rútiť ohromnou rýchlosťou akoby späť vo vývoji, vznikali by vojny, ktoré by ľudstvo vývojovo vrátili o niekoľko míľových krokov dozadu. Napredovanie ľudstva je do značnej miery závislé na tom, čo sa tu duše naučia, aké poznatky vstrebú a aké vedomosti dokážu preniesť so sebou do svetov paralely. Tu sa tieto poznatky vyhodnocujú a spracúvajú a podľa potreby sa niečo z nich „dá do vienka“ duši, ktorá sa vracia späť do fyzického života.

Každý človek prichádza na tento svet s určitým predpokladom a veľa závisí aj od toho, na akej inteligenčnej úrovni sa bude jeho duša rozvíjať. Dá sa povedať, že duša má predurčené, kým a čím bude a to, čo duša na fyzickej úrovni bude prežívať, je zdrojom ďalšieho vývoja a vedomostí pre paralelné svety. Cieľom je, aby sa jedného dňa vedomosti a možnosti fyzického života na Zemi dostali na takú úroveň, že tu bytosti z paralelných svetov budú môcť žiť plnohodnotný život. Každá duša prichádza na tento svet s určitým poslaním, s úlohou, ktorú má pre svoj domovský paralelný svet zvládnuť. Pre lepšie pochopenie uvádzam, že to, čím je v paralelnom svete bytosť, sem na Zem prichádza do tela vo forme duše. Duša však môže prísť na Zem aj v inej platforme bytia, ale aj tak je to duša – zjaví sa napríklad v rastlinách, stromoch a podobne

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie