Povedať pravdu znamená slobodu, zhodiť zo seba závažie, vyraziť súperom zbrane z rúk. Pravdu, za ktorú sa človek nehanbí. Pravdu, ktorá možno nie je vždy príjemná, ale za ktorou si stojíme. Či už sa budú činy a situácie s odstupom času hodnotiť ako “dobré” alebo “zlé”, pravda tam bola vždy len jedna. Fakty sú fakty. Otázny je len náš pohľad na ne, snaha prezentovať ich vo svetle, ktoré možno zmäkčí ostré hrany, ktoré by sme chceli ukryť.

Môžeme diskutovať o pravdách filozofických, ktorých má každý za chrbtový kôš. To sú však len teórie, názory, na ktorých sa nikdy dvaja nezávisle premýšľajúci ľudia úplne nezhodnú. Ale skutočnosť našich rozhodnutí ostáva skutočnosťou, či sa nám to páči alebo nie. A bude ňou aj za desať rokov, aj keď na ňu ostane už len matná spomienka. Pohľad do zrkadla nie je vždy príjemný, ak v ňom chceme vidieť realitu a nie svoje predstavy o nej.