11
Jul

Večer v kaštieli

   Odoslal Armen a zaradil do Ezoterika, Postrehy

Jedného pekného večera sme sa s kolegami Ascherom a Stratusom plánovali vybrať do kaštieľa. Už keď som prichádzala do blízkosti dohodnutého miesta, prestúpil ma pocit, akoby som bola vo svojom vlastnom sne. V doline, kam som sa autom blížila, vyzeralo všetko trošku rozprávkovo, akoby nakreslené. Samozrejme som to vyhodnotila ako zaujímavú hru slnečného svetla presvitajúceho cez oblaky a v tejto predstave som zotrvala až do momentu, keď som to len tak medzi rečou spomenula kolegom. Ascher sa náhle zastavil, chvíľku premýšľal a analyzoval. To som už tušila, že to pravdepodobne nebola iba jemná halucinácia.

Po príchode do kaštieľa som hneď cítila, že niečo je trošku iné ako obvykle. Tie pocity je veľmi ťažké slovami popísať. Bolo to akoby tam tie staré múry a steny vlastne neboli, akoby stačilo na chvíľku povoliť uzdu fantázií a človek by videl úplne inú budovu. Niekedy som sa pristihla pri tendencií dotknúť sa stien, aby som sa uistila, že tam naozaj sú. Všetko bolo ako vo sne. Moje oči sa automaticky prestavili na spôsob, akým sa pozerám na aury a ani som nevedela zaostriť zrak na “normálne” videnie. Na poschodí som potom začala niektoré steny vidieť dokonca takmer dvojmo – podotýkam, že bez akýchkoľvek podporných prostriedkov 😀 Bolo to ako byť na jednom mieste vo viacerých časoch súčasne.

Po zotmení sme boli svedkami pootvorenia dimenznej brány, cez ktorú “niečo” prešlo do kaštieľa. Každý z nás to videl, cítil a vnímal ináč – podľa svojej úrovne, poslania a skúseností, ale taktiež podľa spôsobu, akým naše mozgy projektujú tieto neobvyklé vnemy. Niekedy je ťažké určiť hranicu medzi realitou a fantáziou. Každý musí v prvom rade poznať sám seba (a to teraz nemyslím ako miliónkrát omieľanú frázu). Ak totiž dokážeme dôsledne pozorovať svoje pocity a obrazy svojho vnútorného zraku, môžeme si tieto dojmy porovnávať s niekým z prítomných kolegov a pokiaľ je medzi nami potrebná symbióza, tak môžu byť tieto konfrontácie vnemov veľmi prínosné pre náš ďalší rozvoj.

Páni, bolo mi potešením a národným sviatkom, teším sa na ďalšie stretnutie 🙂

Tagy: , , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Júl 11th, 2013 o 14:34 a je zaradený pod Ezoterika, Postrehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

4 komentárov

 1 

Najviac ma teší to, čo tam nie je napísané 😀 a čo bolo povedané len medzi nami.

Čo ma však teší ešte viac je, že po rokoch som sa dožil momentu, keď sme sa prestali rozprávať ako učiteľ a žiačka, ale rozprávali sme sa ako kolegovia. Úroveň tejto komunikácie je úplne iná úroveň. Táto komunikácia ma naplnila a doplnila aj moje vedomosti 🙂

Júl 11th, 2013 at 16:11
 2 

Potesenie je na mojej strane. A gratulujem k tomu co napisal Asarat

Júl 11th, 2013 at 20:29
 3 

Bol som očarený tým, čo som v ten večer zažil - nielen zvláštnym pocitom byť s kolegami, ktorých si nesmierne vážim, ale aj mať možnosť nazrieť do sveta, ktorý je bežným ľuďom neprístupný.

Každý sme iní a máme rôzne pohľady, skúsenosti a prístupy k mágii, je však úžasné keď sa dokážeme navzájom učiť a rásť spolu. Sú to naozaj magické momenty...

Júl 11th, 2013 at 21:25
 4 

🙂 Nuž zda sa, že Stary Pan bol v kaštieli s Vami tiež.Pekne. Ja sa nachazam momentalne na francuzskom uzemi v 200 rokov starej zanedbanej usadlosti.(zdoraznujem to francuzske,lebo v tejto krajine je kulturne pestovane všetko čo dýcha starými energiami,takže pracovat tu je jedna radost :-)Povodne som to nemala v umysle,ale "okolnosti" sa vyvinuli tak,že som bola vo veži nutena stravit noc( 12.-13.7) v spacaku-rano som sa zobudila ako znovuzrodená.Od istej doby sa mi všetko v živote deje tak,aby NIEKTO mal pootvarane všetky brany a mohol si do mna vchadzat a vychadzat kedy sa mu zachce 🙂

Júl 14th, 2013 at 13:36

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.