Pri svojej ceste na Ohnivú Horu som i Ja musel smrti hľadieť do očí.
Mal som pri tom mnoho otázok a potreboval som mnohé odpovede o poznaní smrti.
Stál som tam na Ohnivej hore a díval sa smrti do jej zvláštnych očí. A mnoho odpovedí mi prišlo.
Ja som sa pritom usmieval a cítil som tú obrovskú nezameniteľnú silu, silu tajomstva z poznania smrti.
Cítil som i silu, ktorá je ukrytá v tajomstvách smrti. A vďaka tomuto poznaniu dnes môžem požiadať smrť o pomoc. Videl som úplnú podstatu smrti.
Tá sila, ktorá inému prináša strach, tá sila strachu mne dala poznanie a pochopenie o tých svetoch, ktoré som skrze toto zasvätenie prijal za svoje.
Ja pri pohľade smrti do očí som sníval sen ŽIVOTA. Sen smrti – ten som nesníval – ten som naplno vnímal.
A potom sa v momente situácia úplne zmenila. Uvedomil som si, že smrť sa díva do očí mne.
A ja som v ten moment pochopil odpoveď na najzákladnejšiu otázku.
Otázku života a smrti.
Vtedy som si spomenul na slová, ktoré vyslovil kedysi dávno Ašarat.
Kto je živý a kto mŕtvy? Kto chodí po zemi a netuší, že je mŕtvy? Som to Ja?
V tom vzájomnom pohľade do očí so smrťou bolo i poznanie, že smrť neznamená len fyzicky umrieť, ale smrť je to, keď prestanem žiť a len som. Kto je teda naozaj živý a kto mŕtvy?
Ja už poznám túto odpoveď! Odpoveď na otázku: Vyrovná sa život smrti?
Odpoveď znie: Nie, život sa nevyrovná smrti, ale ani smrť sa nevyrovná životu.
To len my si niečo namýšľame a až zoči-voči skutočnej pravde o smrti to pochopíme.
Že Smrť neznamená len fyzicky umrieť a byť pochovaný. Smrť znamená prestať žiť, hoci telo žije.
Pochopil som aj to, že nie ten je skutočne mŕtvy, kto ma opustil. No umrie ten, kto prestal žiť.
Stratou zmyslu života a zabudnutím na jedinca prichádza smrť, hoci jeho telo ešte životom kypí.
A tak ten, kto v reálnej smrti naozaj odišiel, ale naďalej žije vo mne, ten nikdy neumrie, on len prešiel na púti trochu opodiaľ od tohto miesta, kde som teraz ja.
A v ten moment, ako som tam ležal, istá časť môjho Ja tam pred vami vo mne umrela.
A tým časť môjho Ja odišla opodiaľ v smrti odo mňa na svojej púti ďalej.
Síce jedna moja časť mňa umrela, ale Ja predsa ostávam žiť naďalej v sebe samom a s vami.

A na tom mieste, kde vo mne niečo už umrelo, tak tam sa zrodilo vo mne všetko to, čo som v ten daný čas s vďakou a s úctou prijal od Veľkňažnej Tary.
Prijal som za svoje skrze jej zasvätenie– Svetlo, Temno, Ticho, Tieň.
Prijal som to od nej tak, ako som pri svojom fyzickom narodení prijal život. A presne tak sa vo mne zrodil nový život Veľkňaza.

Kolegovia, priatelia povstal som ako ten, kto sa ako prvý z nás vrátil z druhej strany a šiel životom ďalej.
Povstal som, aby som bol prítomný vo vašich životoch ako bytosť a veľkňaz, ktorý pozná tajomstvá určené len veľkňazom v spoločenstvách Anách a Selekcia.

A ako strážca i učiteľ ich ponesiem ďalej a zasvätím do nich tých, ktorí sa stanú zasvätenými veľkňazmi tak, ako som sa aj ja stal zasväteným skrze silu Veľkňažnej Tary.

Tagy: čierna mágia, Mágia, škola mágie, výučba mágie, zasvätenie v mágii